Po dlhom váhaní a odkladaní som sa rozhodla, že si na pár dní pôjdem oddýchnuť na moje milované miesto do Vysokých Tatier. Zbalila som si tie najpotrebnejšie veci a nesmeli chýbať samozrejme perá, zošity, ceruzky, plátna, akrylové farby a jogamatka. Nešlo mi o oddych, ale o nájdenie si času sama pre seba. Nevedela som sa dočkať, ako budem písať, maľovať, variť, cvičiť jogu a tráviť čas v prírode. 

Inklinovala som k nej už odmala, ale počas dospievania sa ten vzťah ešte viac prehĺbil, za čo som nesmierne vďačná. Cesta do Tatier bola úplne úžasná a celú som si ju užila. Nemohla som uveriť, že som už v cieli. V mojej vysnívanej a milovanej chatke. Vstúpila som do vnútra, pocítila vôňu dreva a z okna bolo počuť tečenie potôčika. 

unsplash.com

Išla som si vybaliť veci, urobila si kávu a začala som maľovať. Na paletu som namiešala rôzne farby a nechala sa unášať vlastnými myšlienkami. Všetky moje pocity a emócie smerovali na maliarske plátno. Stmievalo sa a Mesiac začal pomaly vychádzať na nočnú oblohu. Výhľad bol naň priam z kuchynského okna. Dovnútra prúdil chladnejší vietor, ktorý sa miešal s vôňou večere v podobe rajčinovej polievky s parmezánom a talianskymi cestovinami. Talianska kuchyňa mi vždy vyčarila úsmev na tvári, pretože je veľmi lahodná a chutná. Zrazu som začula zvuk motora. 

V tom momente som to vedela, že si to práve ty… 

Spoznala by som ťa na kilometre. Prišla som k dverám a otvorila som ti. Stál si v nich ty. S úsmevom na tvári som ťa privítala a pozvala som ťa dnu na večeru. Mal si so sebou fľašu červeného vína, k tomu ešte syr s hroznom a na sebe presne ten parfum, ktorý si mal, keď si bol prvýkrát so mnou. Pamätám si, ako dlho potom mi voňala od teba moja mikina. 

Na večeri sme si obaja pochutili. Na tvárach sme mali úsmevy od spokojnosti. Zobrali sme si poháre s vínom a šli sme na balkón. Krvavočervený mesiac svietil pomedzi smreky ako odtlačok rúžu moji červených pier na pohári. Pozerali sme sa na hviezdy, keď vtom jedna začala padať. Stretli sa nám pohľady a obaja sme sa na seba usmiali. Zároveň som mala na svojom tele zimomriavky, nie zo zimy, ale také, ako keby sú pri vás všetci anjeli. 

Vlastne jedného som pri sebe mala. Teba… 

Ten druhý anjel dával na nás pozor z nebies a bol ním práve môj dedko. Cítim to, že môj dedko by ťa mal veľmi rád. Ak by sme ho išli pozrieť na návštevu, tak by ťa určite privítal s úsmevom na tvári tak, ako to vedel iba on. Po chvíľke si išiel po niečo do vnútra aj a som zostala ešte vonku užívať si prítomný okamih, ktorý bol taký výnimočný.  

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Rozhodol si sa

Zostalo mi chladno, a tak som šla za tebou a uvidela som ťa pri jednom obraze. Mal to byť darček pre teba, ale ty si ma odhalil, ako vždy. Spredu boli na ňom biele vzory a jemné ornamenty nakreslené zlatou farbou a zozadu bol na ňom pergamenový papier. Videla som, ako ho čítaš, usmievaš sa pritom a zároveň žiariš ako hviezda na oblohe. Prišla som k tebe a začala som ho čítať aj ja. 

unsplash.com

Poznala som však na tom papieri každé jedno slovo a každý jeden detail…

„Presne si pamätám ten deň, keď sme sa my dvaja spoznali. Vyžarovalo z teba niečo iné, zvláštne, ale takým tým veľmi dobrým spôsobom. Bolo to kúzelné. Všetky tieto moje pocity som si nechávala pre seba. Keď sme sa stretli opäť, tak sme sa išli hojdať na hojdačku. Bol dlhý letný večer, tma a my sme si to užívali ako malé deti. Pamätám si každý jeden tvoj pohľad na mňa. Najviac si ma dostal, keď si mi povedal, že si si pozeral môj blog. Mojím telom mi vtedy prešiel prúd energie, ktorý si dodnes neviem vysvetliť. 

Čo by som ti však rada povedala teraz, keď si čítaš tieto riadky… Vždy budem stáť po tvojom boku, na mňa sa môžeš s čímkoľvek spoľahnúť, nech sa bude diať čokoľvek. Budem ťa podporovať v tom, čo budeš robiť, čo ťa bude napĺňať a vyčarí ti to úsmev na tvári. Si osoba, ktorú si nesmierne vážim. Verím v každý jeden tvoj sen, ktorý máš. Z mojej strany to nie sú iba prázdne slová, ale skutočnosť a úprimnosť. Si človek, ktorý si zaslúži už iba to dobré – pravdu, dôvera, rešpekt, úprimné city, základné piliere, ktoré sú počiatkom všetkého. 

Tvoja náruč sa pre mňa stala domovom. Miestom, kde som tým, kým som. Nikto ma za nič nesúdi a prijíma ma takú, aká som. Pánu Bohu som vďačná za to všetko, čo sa stalo a kam to smeruje. Nikdy som o nikom nič také nepovedala… Úprimne… Neviem si už predstaviť život bez tak dobrého človeka, akým si.“

Ten večer bol neskutočne magický, a preto viem, že každá hviezda má svoje čaro. 

Autor: Laura

Coverphoto: Photo by Marco Xu on Unsplash

Facebook komentáre