Človek dozrieva časom ako kvalitná odroda vína. Aj mne trvalo istý čas, kým som dozrela do tej správnej „odrody“. Pretože niekoľko rokov dozadu som žila vo svete plnom materializmu. Mala som potrebu mať kopu značkového oblečenia s tým pocitom, že som „šťastná“. Nebudeme si klamať, ale vôbec tomu tak nebolo. Nemala som svoju hlavu a bola som ovplyvnená druhými.

Áno, viem, bola to moja chyba. Pri tejto nenásytnosti však človek nebude mať nikdy dosť, pretože bude chcieť stále viac a viac. Týmto to pravé šťastie však ale nenájde, pretože práve ono sa skrýva v maličkostiach a daroch dennodenného života. 

unsplash.com

V dnešnom zrýchlenom svete ich však prehliadame… 

Nemáme čas sa zastaviť. Snažíme sa urobiť dojem na ľudí, ktorých nemáme ani v skutočnosti radi. Život je o inom. Áno, peniaze sú potrebné k životu. Môžeme mať veľa peňazí, ale ak budeme chorí, náš majetok nám bude k ničomu. Alebo môžeme mať obrovský dom, ale čo z toho, keď tam nebudeme mať domov, nebude tam počuť detský smiech a budeme tam úplne sami? 

Domov, láska, priateľstvo, úprimnosť a dobrota srdca sa za žiadne peniaze kúpiť nedajú. Život je o tých malých momentoch, ktoré ho robia takým krásnym a čarovným. Je totiž o maličkostiach – o vôni rannej kávy, o východoch a západoch slnka, pozorovaní hviezd na oblohe, o objatiach a bozkoch od človeka, ktorého celým svojím srdcom i bytím milujeme. 

Toto sú okamihy, ktoré zostanú v našich srdciach navždy… 

A nie to, za koľko sme si kúpili nové hodinky alebo auto. Skutočné dary a požehnania sa nedajú peňažne vyčísliť. Sama som si prešla touto premenou a som za ňu nesmierne moc vďačná. Malo to však súvis s tým, že niekde vo svojom vnútri som šťastná, spokojná, ba priam vyrovnaná nebola a niečo som tam nemala spracované. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Všetkému raz napokon povieme koniec

Myslela som si, že ak si dám zväčšiť pery, budem nosiť gélové nechty, budem mať vytetované obočie a dám si zväčšiť prsia, tak budem vyrovnaná a nájdem recept na šťastný a spokojný život. 

unsplash.com

Hm, mýlila som sa, a to poriadne… 

Najväčšie vytriezvenie však prišlo vtedy, keď som si nahmatala hrčku. Nesťažujem sa, to absolútne nie. Neberiem to ani ako nič zlé. Prijala som to, mala mi to niečo dať a mnoho ma to malo naučiť. Ja som Pánu Bohu za to vďačná. Inak by som sa z toho ružového sna asi nikdy neprebrala. Bolo to pre mňa lekciou, ktorú si budem do konca svojho života vážiť. 

Uvedomila som si za ten čas veľmi veľa vecí. Napríklad to, že nie je podstatné, akú mám veľkosť oblečenia, či som jedno až dve kilá pribrala. Riešila som kedysi hlúposti – raz som bola príliš chudá a potom zase zaoblená. Jednoducho som bola večne nespokojná a nevážila som si to, čo som mala. Pretože nie každý má to privilégium byť zdravý a byť nažive. 

Krása a spokojnosť vychádza z nášho, môjho i tvojho vnútra. Je to dlhý proces, ale ver mi, že stojí to za to sa naň vydať. Pretože po čase budeš na seba extrémne hrdá a pyšná. 

Autor: Laura

Coverphoto: Photo by Omid Armin on Unsplash

Facebook komentáre