„Časom to prejde!“ hovorili. „Nijaký chlap si nezaslúži tvoje slzy!“. „Bože, dievča, veď sa už zobuď, môžeš mať chlapa, ktorého len chceš, a ty tu plačeš pre nejakého idiota, ktorý ťa po pár týždňoch vymenil za inú…“
Už nevládzem. Nevládzem počúvať tieto slová, aj keď v sebe nosia skutočný zmysel. Odrážajú realitu takú, aká je, ale nikto z nich sa nepozerá na to, prečo sa tak cítim. Tých krásnych šesť rokov nebolo len tak. Poznala som ťa lepšie ako seba a ty takisto si poznal mňa. Ale už naozaj nevládzem…
Chcem to vykričať do sveta, že bez teba nič nie je ono. A aj cez to všetko… Tak veľmi sa snažím, tak veľmi bojujem sama so sebou. Po celý ten čas sa snažím pohnúť ďalej a nemyslieť na teba. Tak veľmi sa snažím, ale už vážne nevládzem. Ničím sa sama, po celý ten čas.
pinterest.com
To chcem tak veľa, ak chcem aby si sa vrátil a aby si ma miloval? Aby som bola tvoja maličká, tvoja jediná, ako si mi to vždy vravel? To chcem naozaj tak moc, ak túžim po tom, aby sa naše „n“, ktoré znamenalo „áno“, zmenilo aj na slovo „navždy“? To chcem naozaj tak moc?
Asi áno…
A možno si to ani sama nezaslúžim. Celý môj život môžem byť vďačná za príležitosti, ktoré mi dal, zážitky, skúsenosti, prekážky i múdrosti. Som za to vďačná. Skutočne. Ale už nevládzem žiť s tým pocitom, že na teba jednoducho nedokážem zabudnúť, že si mojou prvou a poslednou myšlienkou. Že aj napriek tomu, že tu nie si, si jediný dôvod, pre ktorý mám chuť sa stále budiť.
Už nemám žiadnu nádej, už nedokážem veriť, že sa vrátiš, a to je to, čo ma ničí najviac. Tá pravda, že máš naozaj to, čo si zaslúžiš. Skutočné šťastie. Dala som ti slobodu a voľnosť, dala som ti príležitosť nájsť sa, dala som ti šancu okúsiť nový život a nájsť šťastie, lebo ti to prajem.
Ale nedokážem sa preniesť cez to, ako to všetko bolí…
Ako každý pohľad na teba, zelená gulička a aktivita na sieti mi pripomína, že si tu. Stále. Ale nie pri mne. Žiarlim na ňu, pretože ju nepoznám, a bojím sa, že si ťa nezaslúži. Žiarlim na tých, ktorí sú šťastní, zabudli a fungujú ďalej. Žiarlim na tých, ktorí si k sebe pritiahli to najväčšie šťastie a nenechali ho odísť.
Ale s tým sa ťažko žije. Veľmi ťažko. Hlavne, keď milujem. Keď každú tvoju chybu máš už dávno odpustenú. Každú. Všetci mi hovoria, že sa mám zamerať na seba a skúsiť byť šťastná, ale čo keď to najskutočnejšie šťastie vždy vychádzalo z pravdy, že som mala teba? Osobu, ktorá ma poznala, rozumela mi a aj napriek tomu ostala.
pinterest.com
A teraz tu nie si a ja takú osobu nemám…
Ani v rodine, ani v priateľoch, v nikom. Nikto ma tak nepozná, ako si ma poznal ty sám. A vieš, ako nedokážem ľuďom dôverovať, a preto ťa tak skoro ani nikto nenahradí. Čoby tak skoro, teba ťažko vôbec niekto nahradí, veď práve ty si ma naučil milovať.
Veď to vieš sám. Každý deň na teba myslím, čo asi robíš, či na mňa myslíš, či si skutočne šťastný. A dúfam, že áno. Aj keď… Kiežby si sa vrátil. Spravila som chyby, aj ty, obaja. Neviem, kto ich urobil viac, alebo ktoré mali väčšiu váhu. No každý večer prosím Boha o odpustenie s tým, že si prajem, aby si sa vrátil.
Aby som mala možnosť pozrieť sa ti do očí, objať ťa a pocítiť domov…
Lebo aj keď sa s tým snažím po celý ten čas bojovať, nepopieram, že práve ty si sa stal mojím domovom. Iba s tebou som mala pocit, že niekam skutočne patrím. Kiežby si aj ty cítil to, čo ja, kiežby sa mi splnilo prianie byť opäť s tebou. Veď už prešlo takmer päť mesiacov, odkedy som ťa videla naposledy.
A tých 5 mesiacov? Makám na sebe, driem a snažím sa nemyslieť, zabudnúť, nájsť sa. A každý deň sa ocitám na tom istom mieste. Áno, postava sa mení, telo je zdravšie, dokonca som o čosi múdrejšia, silnejšia, mám lepšie sebavedomie.
pinterest.com
Ale to, čo k tebe cítim, sa nemení…
A ak aj áno, tak nie smerom, ktorým by sa malo. Mala by som vraj postupne neznášať, zabúdať, mať pocit nezáujmu. Deje sa však opak. Stále viac si uvedomujem moje čisté city k tebe, dôvody, prečo práve ty, prečo ťa tak milujem. Každým dňom som tebou čoraz viac posadnutá a pripútam sa viac a viac.
Žijem v dvoch svetoch. A ani jeden nie som ja. Zistila som, kto vlastne som, ale nedokážem tak žiť, kým nie si so mnou. Na to, aby som to mohla byť ja, by si musel byť pri mne. Lebo nech sa vyberiem kamkoľvek, ty si tá časť zo mňa, ktorá ma tvorí ako celok.
Pochopila som tomu, že najväčšiu bolesť nespôsobí iná osoba, ani láska. Najväčšiu bolesť si spôsobí človek sám, keď si uvedomí, že nemôže byť tým, kým chce.
Autor: Kathy
Coverphoto: Photo by Moises Alex on Unsplash
