To, čo ma vie zabolieť, je skutočnosť, že najviac si lásku odtrpia tí, ktorí chceli „len“ milovať a milovali, koľko im to srdce dovolilo. No aj napriek tomu, že ich úmysly boli čisté, vyjdu nakoniec zo vzťahu najviac ubolení, zatiaľ čo ten druhý… Ten si ďalej žije s pocitom, že je všetko tak, ako má byť. Akoby za sebou nezanechal niekoho, kto na toto obdobie bude spomínať už celý život. Bude sa tejto spomienky báť a zároveň bude mať strach pustiť sa jej, pretože by to znamenalo úplné odpútanie sa od niekoho, kto bol kedysi pre neho všetkým.
Preto by som dnes chcela prehovoriť k tým, ktorí si tieto prejavy lásky nevážia. Ľuďom, čo sa im síce potešia, no berú si z nich len to dobré a nič nevracajú späť. Možno klamú, možno predstierajú, možno chcú zraniť z pomsty, pretože začali veriť tomu, že tento svet pre nich nemá pripravené nič dobré.
No nech je za tým čokoľvek, vždy je potreba sa zamyslieť. Zamyslieť sa nad tým, či druhému želám to, čím som si prešiel ja a čomu sa chcem vyhnúť. Vždy je potrebné predstaviť si, že niekto z našich blízkych, na ktorých nám záleží, by stretol človeka, ako sme my. Človeka, ktorý sa s citmi iných zahráva a je mu jedno, ako veľmi budú trpieť, čo všetko tým stratia.
unsplash.com
Nehľadaj, prosím, potešenie v blízkosti ženy, ktorá chce milovať…
Pochop, že ak sa žena zamiluje, neráta s tým, že sa tieto chvíle raz skončia. Nepripustí si, že to, čo prežíva, je len nateraz a len čo sa tvoj záujem vytratí, pominie sa to. Žena, ktorá sa zamiluje – skutočne zamiluje, mnohokrát nevidí, že jej klameš do očí. Jej srdce si to nepripúšťa, lebo začalo slepo veriť. Láska je totiž spočiatku vždy slepá. Niet v nej priestoru na podozrenia, pochybnosti či otázky: „Čo ak náhodou?“
Láska spôsobí, že žena uverí i klamstvám, pretože im veriť chce. Uverí slovám, ktoré sa nikdy nepremietnu do skutkov a ona na ne bude ešte dlho čakať. Pretože si to sľúbil… Pretože to povedal niekto, koho ona miluje a nikdy ho nechce stratiť, a tak pôjde i cez bolesť.
Obetuje kúsky seba, aby neskôr neľutovala, že sa vzdala príliš skoro…
V týchto chvíľach, kedy sa v nej niečo začína pomaličky lámať, je najťažšie práve to. Uvažovanie, či to predsa len nebude mať zmysel, ak počká. Či to nie je práve ona, kto hľadá chybu i tam, kde žiadna nie je. Vieš, ak žena skutočne miluje, chce ti veriť za každú cenu a najradšej by bola, ak by všetku vinu sveta mohla niesť na vlastných pleciach.
Pretože len vtedy by mala všetko vo svojich rukách, no teraz ju trápi neistota a strach z budúcnosti. Z okamihov, ktoré prídu samy, hoci ich nik nevolá, a ona nevie, ako sa s nimi vysporiada. Hnevá sa na svoju intuíciu a na to, že jej neustále ukazuje, že nie všetko musí byť tak, ako by chcela.
unsplash.com
Chcela iba milovať…
A dnes je obklopená tichom, nepochopením a hnevom namiereným voči jej vlastnému srdcu. Bojí sa prítomnej chvíle i zajtrajškov, pretože nedokáže predvídať, akým smerom sa to, čo cíti, bude vyvíjať. Bojí sa momentu, keď sa toto obdobie pominie a netrúfa si odhadnúť, aké dôsledky to na nej zanechá. A tak tu dnes sedí, ničomu a nikomu nerozumie, veď predsa ona len milovala, a hoci bola jediná, koho srdce bolo čisté, vyšla zo vzťahu doráňaná, zlomená a zmätená.
A to len preto, že chcela iba milovať a lásku povýšila nad vlastnú sebaúctu a dôstojnosť. Bála sa toho, že raz by o teba prišla, a to aj napriek tomu, že každú sekundu, kedy ti verila, prichádzala o seba…
Coverphoto: Photo by Meghan Schiereck on Unsplash
