Dlho som hľadala tie správne slová, ktorými by som si pred sebou ospravedlnila, prečo som odišla. Nie preto, že by som pochybovala o svojom rozhodnutí, ale preto, že som chcela pochopiť samu seba. Chcela som si to sama pred sebou obhájiť, aby si ma nelákal späť. Až časom som si uvedomila, čo bolo pravým dôvodom. A hoci je úplne banálny, predsa len mi trvalo, kým som ho pomenovala…
Nikdy som sa tebou necítila istá. Možno to bolo preto, že si nikdy nevedel, čo znamená byť pre niekoho oporou. Alebo preto, že si nevidel, ako sa ku mne pomaly vkráda pocit, že som v tom vzťahu úplne sama. Bez istoty, že mi raz nebudeš chýbať ešte viac, než keď si so mnou naoko bol.
unsplash.com
Odišla som, lebo som mala pocit, že stojím na tenkom ľade…
Vieš, aký to bol pocit? Byť s tebou znamenalo neustále balansovať medzi tým, čo hovoríš, a tým, čo reálne robíš. Bála som sa na teba spoľahnúť, pretože si nikdy nesplnil, čo si sľúbil. A najhoršie na tom bolo, že si si ani z toho nerobil ťažkú hlavu. Ty si to ako problém nevnímal, takto si chcel fungovať.
Každý vzťah potrebuje stabilitu. Miesto, kam sa môžeš vrátiť a cítiť, že nič nie je ohrozené odlišnými predstavami, odlúčením, odcudzením či vzdialenosťou dvoch duší, ktorých telá sú paradoxne blízko pri sebe. Ale my sme také miesto nikdy nemali. Ty si bol stále niekde inde – myšlienkami, plánmi, prioritami. A ja som pomaly pochopila, že bezpečie, ktoré som chcela nájsť, v tebe nenájdem.
Chcela som len cítiť, že sme tím…
To, že som ťa milovala, bolo pre mňa isté. Ale čo som nikdy nevedela, bolo, či miluješ aj ty mňa. Nie, nestačilo mi počuť to slovo – potrebovala som ho cítiť. V tvojich skutkoch, v tvojich rozhodnutiach, v tom, ako sa ku mne správaš. Namiesto toho som sa čoraz častejšie cítila ako niekto, kto v tomto vzťahu bojuje o svoje miesto. Kto si ho musí neustále vydobýjať. Ako keby sme boli na opačných stranách a ty si ani nevnímal, že ti podávam ruku.
Potrebovala som istotu…
Nie veľa. Len som chcela vedieť, že keď poviem „potrebujem ťa“, ty tam budeš. Nie neskôr, nie zajtra, ale vtedy, keď je to dôležité. No ty si vždy mal niečo, čo bolo podľa teba dôležitejšie. Možno to bola tvoja práca, možno tvoje plány, možno len tvoje vlastné pohodlie. A ja som sa snažila byť trpezlivá. Hovorila som si, že každý vzťah potrebuje čas a pochopenie. Ale nie je to tak. Vzťah potrebuje aj istotu – a tú si mi nikdy nedal.
To, čo nás vyháňa aj z naoko pokojných vzťahov, je práve tento pocit – pocit, že sme vo vzťahu o dvoch ľuďoch akosi navyše. Že sú prehliadané naše emócie, že sú bagatelizované naše strachy, že je naša láska málo vnímaná a prijímaná je len navonok. Pretože ak by si ju prijímal skutočne a úplne celú, ak by si ju vedel dostatočne uchopiť, veľa z nej by sa mi vrátilo. Vrátilo by sa mi pochopenie, vrátil by si mi pocit bezpečia a dal by si mi pocítiť, že som v tom správnom vzťahu so správnym človekom v tom správnom čase…
unsplash.com
Nepotrebujem nikoho, kto ma nechá stáť na okraji
Vieš, čo som nakoniec pochopila? Že vzťah, v ktorom sa cítim neviditeľná, je horší ako samota. Pretože som sa pri tebe cítila sama, aj keď si bol vedľa mňa. A to je dôvod, prečo som odišla. Lebo som pochopila, že ak mám byť samostatná jednotka, radšej budem naozaj sama, než s niekým, kto mi nikdy nedal pocit, že patrím do jeho sveta.
Už ťa nepotrebujem
Nie je ľahké odísť od niekoho, koho miluješ. Ale niekedy je to tá najlepšia vec, ktorú musíš urobiť pre seba. A ja som to urobila. Potrebovala som ťa – tu a teraz, vedľa mňa, srdcom a dušou. Ale ty si mi nikdy nedal to, čo som hľadala. A tak som sa rozhodla hľadať to inde. A teraz viem, že som urobila dobre. Pretože žena, ktorá vie, čo potrebuje, už nikdy nezostane vo vzťahu, v ktorom to nenájde.
Coverphoto:
