Nežiadala som o rozprávku. Nežiadala som ani o love story. Nežiadala som ani to, aby to bolo navždy. Chcela som iba šancu. Chcela som s tebou tráviť viac času. Chcela som ti toho tak veľa povedať. Ešte viac som sa ale chcela pýtať teba. Chcela som spoznať všetky tvoje stránky. Dobré, zlé aj tie najhoršie. Chcela som s tebou mlčať. Iba ticho sedieť a užívať si tú chvíľu. Ako vtedy. Ak by som vedela, že to bolo poslednýkrát, užívala by som si to ešte viac.

Hltala som očami každý jeden milimeter tvojho tela a zapamätala som si každé jedno slovo, čo si povedal. A verila som ti. Myslela som, že to, čo cítim ja, cítiš aj ty. Cítila som, že sa medzi nami niečo začalo. Bola som si istá, že som konečne našla to, čo som tak dlho hľadala. Že sa zrazu objavil niekto, kto mi sedí. Vo všetkom. Vieš, tie divné parametre, čo mám. Všetko si spĺňal. Tak normálne. Nič mi nevadilo. Veľa sme sa smiali. Veľa sme sa na seba pozerali. A ja som si myslela, že mi dáš šancu. Že tomu celému dáš šancu. Ale ty to akosi nechceš. Ja netuším prečo. Veľa o tom premýšľam.

Ja ti dávam šance dookola. Stále čakám a dúfam. Že si nájdeš čas. Že budeš zvedavý. Na to, ako sa mám a čo robím. Na to, či sa mi darí. Ale ty si očividne žiješ svoj život bezo mňa. A ja to miestami nezvládam.

tumblr.com

Bojím sa, že iným tie šance rozdávaš zadarmo. Že si ich nezaslúžia, ale majú ich. A ja som sa snažila, no nič mi to nepomohlo. Snažila by som sa aj ďalej, ale akosi strácam nádej. Už ti nemôžem písať, už na teba musím prestať myslieť. Lebo si to nezaslúžiš. Nedal si mi ani jednu šancu. A bežne ich ľuďom rozdávaš.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
To, po čom túži poškodené srdce

My ľudia sme takí komplikovaní. Vieme si skomplikovať aj to, čo komplikované vôbec nie je. Asi nás to baví viac. Asi nám to príde, že je potom život oveľa pestrejší a zábavnejší. Nezvolíme si jednoduchú cestu. Volíme to, čo najviac bolí, z čoho najviac krvácame, čo nás viac trápi, ako nám prináša radosť. Týrame samých seba. A takto sme spokojní. Asi potrebujeme neustály stres, nervy, neistotu a strach. Lebo bez nich máme pocit, že náš život nie je dosť akčný.

Mrzí ma to. Mrzí ma to, že ak vo svete plnom rôznych tvárí stretneš niekoho, kto ti úplne sedí, ten človek ti nie je ochotný dať ani šancu. A možno to je iba môj uhol pohľadu. Možno ty riešiš niečo úplne iné a ja to nevidím.

No dnes som už unavená. Z toho kolobehu chcenia. Z odmietania, žiadnej snahy. Chcela som od teba iba jednu šancu. Tú, ktorú iným rozdávaš dennodenne zadarmo. No mne si ju nebol schopný dať. A k dnešnému dňu aj keď ma to bolí, musím povedať, že už žiadnu od teba ani nechcem. Radšej.

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre