Keď som bol vo vzťahu, občas mi moji priatelia, ktorých názory si za iných okolnosti vždy rád vypočujem, zvykli hovoriť, že som na svoju priateľku až príliš dobrý. Vraj si to ženy vážiť nevedia a ja nakoniec vyjdem z tejto lásky ako ten najväčší nímand. Tí viac sklamaní zo života k týmto vyjadreniam zvykli pribaliť aj pár slov, aké by mali navždy zostať len v podniku tretej cenovej. A ja som reagoval vždy rovnako… Pretože chcem byť mužom, akého by som doprial ženám, na ktorých mi záleží, nech to stojí, čo to stojí.

Síce tým riskujem, že po rozchode budem mäkký magor, no stojí mi to za to. Lebo pravdu? Ženu, ktorá si nevie vážiť dobrého a vyspelého muža, ktorý vie, že úcta vzniká aj tam, kde nepadajú tvrdé slová a nepanuje pevná ruka,  ja nechcem. No nevravím, že takú nestretnem a budem musieť znášať dôsledky. Tým, že by sa zo mňa stal neoblomný tvrdý chlap, ktorý si vynucuje rešpekt a právo rozhodovať o všetkom, by sa nič nezmenilo. 

pinterest.com

Možno by som mierne potlačil jej prvotné pohnútky, avšak ak by už na začiatku šla do vzťahu s pošramoteným egom a charakterom, ktorý mi nevyhovuje, ja ju nezmením. Skôr alebo neskôr by sa to aj tak skončilo. A práveže si myslím, že keby si na začiatku „chlapským“ prístupom žiadam rešpekt, trvalo by dlhšie, kým by sa vo vzťahu skutočne prejavila.

Je totiž lepšie, ak niektoré skutočnosti vyplávajú na povrch čím skôr…

Bolo by zbytočné tráviť čas s niekým, pri kom sa musím meniť ja, len „aby bolo dobre“, prípadne by som sa mal snažiť, aby som zmenil ju. Také niečo som v úmysle nikdy nemal. Odkedy som si uvedomil, že aj ja raz budem partnerom nejakej ženy, moje myšlienky sa uberali úplne iným smerom. Chcem, aby sme nemuseli hrať žiadne hry, aby sme boli sami sebou a aby to každý z nás vedel oceniť ako niečo hodnotné a dnes i zriedkavé.

Vždy keď počujem názory v štýle: Muž by mal byť mužom, predstavím si, či by som takého muža doprial svojej sestre. Kolegyniam, na ktorých mi záleží, či by som naozaj chcel, aby sa takto môj otec správal k mame a aby to všetko raz pozorovali naše deti. Chlap by nemal v žene vyvolávať rešpekt tým, že ju v niečom bude obmedzovať. Mal by sa snažiť o to, aby si čím skôr povedala, že bezpečie, ktoré jej poskytuje on, nenájde nikde inde.

pinterest.com

Žena, ktorá to neocení, odíde. Možno sa slová mojich známych naplnia a ona napokon začne „vymýšľať.“ Ale s niečím takým treba počítať. Vymýšľajú muži aj ženy. A áno, aj takí, ktorí majú doma milujúcu polovičku, len im chýba adrenalín, alebo si nevystačia s pocitom, že už našli to, čo hľadali, a do konca života majú od hľadania partnera pokoj.

Ak sa vo vzťahu stretnú dve osoby, ktoré nevedia oceniť to, čo mu ten druhý dáva, je to normálne…

Život nám len málokedy poskytne niečo, po čom túžime, hneď na prvýkrát. A niekedy aj stretneme osobu, ktorá je stelesnením našich snov, no prídeme na to, že to nie je ono. Veď sa predsa neustále hľadáme. To, čo sme chceli včera, nás dnes môže zraniť, a zajtra môžeme chcieť niečo úplne iné. 

Chvíľu trvá, kým prehodnotíme, kto vlastne sme a čo si želáme. No to ešte neznamená, že sa z nás po trpkých skúsenostiach majú stať iné bytosti. Ak jedna žena nepochopila to, čo som jej dával, a využila to v môj neprospech, iná to dokáže. 

Najdôležitejšie však je neprestať veriť a trvať na svojich snoch. A ja chcem byť mužom, akého prajem ženám, ktoré mám úprimne rád.

Coverphoto: Photo by Priscilla Du Preez on Unsplash

Facebook komentáre