Nikdy som nemala rada slová navždy, nikdy a ďalšie podobné, ktoré niečo veľmi silno podotýkajú alebo vyvracajú. Vždy som si uvedomovala, že nevieme, čo sa bude diať ďalej. Neviem, čo sa mi stane alebo akým smerom sa vydám, a tak som nechcela nič vylučovať. Mala som strach, že by sa to potom stalo a moje slovo nikdy by už nemalo NIKDY takú váhu, keďže som ho už raz porušila. No dnes, keď hovorím navždy, vôbec sa nebojím. Stále neviem, čo sa stane a čo ma ešte stretne, či budem trpieť za to, v čo dnes verím, alebo budem celý život ďakovať, že som uverila… nech to je akokoľvek, stojí mi to za TO a na tom záleží.
Láska by mala byť jednoduchá, hovorievali…
pinterest.com
A ja som na to zvykla hovoriť, že…
… láska je presne taká, akú si ju spravíme my. Môže byť divoká a nespútaná, pokiaľ ju takú chceme, môže byť nežná a hladiť nás jemne po srdci, môže mať z každého trošku. Láska môže byť komplikovaná, keď si ju budeme komplikovať my alebo naopak jednoduchá, keď si ju zjednodušíme a odstránime zbytočné pochybnosti. Môžeme si určiť pravidlá, aké len chceme, alebo nemusíme mať žiadne, lebo my sme strojcami nášho šťastia, ktoré v sebe skrýva…
Avšak, vždy musia byť na ňu dvaja a to nikdy nie je inak. A presne to je to, čo som vždy vedela, no nikdy úplne nepoznala. Nikdy som sa tak necítila, nikdy predtým. Mávala som tie chladné a pichľavé pocity… možno je ti jedno, že meškám… možno ani nepátraš po dôvode prečo… Občas mi len tak napadlo, že máš možno aj niekoho iného okrem mňa. Jednoducho mi to len tak napadlo a je otázne, či je to v poriadku. Po tých všetkých príbehoch, ktoré som si vypočula, ktoré som videla a nemohla do nich zasiahnuť, však viem, že áno… že je to úplne normálne, že máme jednoducho občas strach, že to nie je také bezchybné, ako sa to zdá. A viem, že nielen ja. Ale my všetci… v našich vzťahoch.
pinterest.com
Ty si ale všetko vyvrátil…
Všetky moje pochybnosti si zbalil do vrecka a vyhodil niekam, odkiaľ už nie je cesty späť. Všetko, nad čím som kedy premýšľala, si vyriešil. Lebo ma poznáš možno lepšie ako ja samu seba, a vieš, že to je to, čo som potrebovala. Stal si sa mojou súčasťou, pretože aj keď sme úplne iní, milujeme sa, chápeme sa a hlavne sa rozprávame. Nepodceňovala by som tento bod, pretože si myslím, že práve komunikácia medzi dvomi ľuďmi udržuje vzťah presne tam, kde má byť. Aby sme v ňom mohli byť aj po čase šťastní…
Milujem milovať niekoho, kto je úplne iný, ako to, čo poznám. Milujem skúmať a poznávať to, čo je pre teba bežné, a zbožňujem ti ukazovať môj svet, do ktorého ty práve tým, aký si iný, presne zapadáš…
Bavia ma naše rozdiely, a to až tak, že som si takmer istá, že sú to práve ony, ktoré nás dali dokopy. Našla som lásku tam, kde by ju mi nenapadlo hľadať. A aj keď sa možno raz všetko zmení, dnes sa nebojím povedať… že ju chcem navždy.
Veď prečo by sme sa mali báť?
Keď sme šťastní, keď nám nič nechýba, keď sa cítime dobre. Prečo nežiť práve pre tento moment, načo premýšľať, čo možno bude, čo sa možno stane? Keď sa to nakoniec možno nikdy nestane? Skončila som s čakaním na moment, kedy bude všetko perfektné, lebo viem, že to také nikdy nebude… Práve preto, lebo my sami chceme stále niečo zlepšovať a zabúdame, že je možno práve dnes všetko také, aké má byť… Skúsme si sadnúť a zamyslieť sa nad tým, kde sme a s kým, ako sa cítime a skúsme to aj oceniť. Aj to, že vedľa nás ten druhý sedí a pozerá s nami náš obľúbený sitkom, veď maličkosti robia koniec koncov celok…
coverphoto: thoughtcatalog.com
