Alebo inak povedané: „Si bezcitná a chladná.“ Takto zneli slová z úst jedného dievčaťa. Miestami ma to zahrialo pri srdci, a to z toho dôvodu, že sa mi to konečne podarilo. Bola som v mojom vytúženom cieli. Nemyslím byť tou bezcitnou, ale držať si zdravý odstup od druhých ľudí. Mám svoje vákuum, svet, vesmír ukrytý hlboko vo svojom vnútri. Poznám ho iba ja jediná…
Ak mám byť úprimná, tak sa mi takto žije oveľa lepšie. Naučila som sa jednu zásadnú vec a tou je tá, že nemám nič čakať od druhých. Veta od toho dievčaťa mi zostala v pamäti, ale veľmi som si z toho nerobila veľkú hlavu.
Pretože poznám seba a viem, aká som v skutočnosti…
Ono ide v mojom prípade iba o akýsi obranný mechanizmus. S úprimnosťou na perách môžem povedať, že mi to takto vyhovuje a to z toho dôvodu, že chránim samu seba. Vždy som bola ten typ človeka, čo by dal tomu druhému aj modré z neba a pomohol by aj nepriateľovi.
Bola to však chyba, no ja to neľutujem. Ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Problém v tom všetkom bol ten, že ľudia brali moju prítomnosť ako samozrejmosť. Nevidela som to, ako ma druhí vnímali.
Bola som priam zaslepená…
Ak som začala konať podľa seba, im sa to nepáčilo a ja som bola za tú zlú. Jedného dňa som si povedala dosť a za tým všetkým som sa rozhodla urobiť hrubú čiaru. Tí na tej druhej strane sa tvárili, ako by som to bola ja, ktorá im ublížila. Pritom som sama sebe urobila jednu veľkú láskavosť, za čo si veľmi vďačím.
Z mojej strany som necítila žiadne výčitky – práve naopak, iba úľavu. Od toho okamihu som prioritou vo svojom vlastnom živote. Nedávno to bolo tak, že som sa zapodievala problémami iných, a pritom na tie svoje som zabúdala a odkladala ich na vedľajšiu koľaj.
Chcela som iba to, aby bol každý spokojný, byť s každým za dobre a aby bolo všetko v poriadku, ale pritom v mojom živote nebolo v poriadku nič. Horelo v ňom ako o život. Ubíjalo ma to a nesmierne. Môj svet sa celý rozpadával, ale hlavné bolo, aby tí druhí boli spokojní.
Nemala som čas na vyriešenie si svojho života…
Nemala som jednoducho na to čas. Byť iba sama so sebou, vychutnávať si čas iba pre seba, čo bola veľmi veľká chyba. Potom nastal zlom a povedala som si, že už stačilo.
Dnes už neskáčem tak, ako druhý píska. Nesnažím sa vyhovieť každému, a to preto, lebo to aj tak nie je možné. Vždy si niekto niečo nájde, ale mňa to už nezaujíma. S mojím „svetom“ to veľmi neotrasie a život pokračuje tak, ako má.
Aby som však bola úprimná… V mojom srdci stále existuje miesto na lásku, priateľstvo, objatie a úsmev, ale s tou podmienkou, že dnes si už vyberám, komu dám modré z neba a komu ukážem svoju chladnú stránku. Netúžim zažiť opäť tú trpkú chuť po sklamaní. Práve preto som radšej „chladná“ a je mi takto omnoho lepšie.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Danny Chen on Unsplash