Vzťah, v ktorom sa necítiš komfortne, pretože hoci sa snažíš viac, stále ťaháš za kratší koniec. Premýšľaš nad rozchodom, lenže stále nevieš, či je to výkrik o pomoc alebo skutok z pomsty, ktorý mal tohto muža iba „prebudiť“. Proste ten rozchod nechceš, chceš len, aby to bolo také, aké si si to vysnívala. Keď sa však k tomu konečne odhodláš, zistíš, že na tvoj odchod nezareagoval tak, ako by si chcela, a navyše – potrestala si tým iba sama seba. Chýba ti, a veľmi. Nedokážeš takto žiť, pretože s ním to nejde a chceš od vzťahu viac, no bez neho to už nejde vôbec…

A tak odchádzaš a potom sa vraciaš. Keď to chceš pretnúť, doženie ťa k návratu ten šialený pocit, že si urobila hlúposť. Dávaš druhú šancu, samu seba presviedčaš, že možno to v tejto láske až také zlé nie je. Veď inak by ti nechýbala, nie? Ak by to skutočne nebolo aspoň trochu o láske, otriasla by si sa po jej skončení takmer ihneď…

unsplash.com

Pomaly sa dostávaš do stavu, kedy pochybuješ sama o sebe…

V týchto láskach je k tomu už len krôčik – prevziať si vinu toho druhého na svoje plecia. A vieš, prečo? Lebo ak to prenesieš na seba, podvedome ti to dáva pocit, že s tým môžeš opäť pracovať. Niečo opraviť, opraviť konkrétne seba. Ak by si s touto situáciou nijako „nehýbala,“ bola by si nútená uzavrieť túto kapitolu tvojho života s tým, že je jednoducho koniec. Že ten druhý nechce, že to s ním nejde, že je na vine on. A tým pádom by si sa musela niekam posunúť. Sama, bez neho. A to vôbec nie je také jednoduché, že? Na to ešte zatiaľ pripravená nie si.

Niet teda divu, že ti tvoje srdce v spolupráci s mozgom posúvajú aj iné riešenia. To je dôvod, prečo občas utiekaš k sebaobviňovaniu. Pretože ak by to tvoja vina, vieš to ešte napraviť. Ak je to jeho vina, je ti jasné, že on záujem o nejakú nápravu nemá. A takto sa vlastne odďaľuješ od jadra celého problému – od paradoxného pocitu, že ti napriek všetkému, čo sa stalo a nestalo, tento človek chýba.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Pre mňa si dnes už len spomienkou

Avšak aj tu pravda je trošku inde…

A je to vlastne aj dosť logické. V skutočnosti je úplne v poriadku, že ti chýba ten, ktorý ti svojou bezohľadnosťou, nezáujmom alebo aférkami s inými ženami ubližuje. Áno, vedia nám chýbať aj takí ľudia, ktorí si nás nevážia, ktorí sa neštítia nás podviesť, ktorí nám klamú, ktorí nami manipulujú, a nie, nie je za tým žiaden syndróm ani psychická porucha. Je to úplne prirodzená vec, ktorá keď sa v našom živote naskytne, nevieme sa s ňou vysporiadať, pretože je plná paradoxov a poskytuje nám myšlienky, v ktorých vôbec nie je ťažké totálne sa stratiť.

unsplash.com

Vieš, prečo tomu tak je? Prečo ti vlastne chýba niekto, s kým si doposiaľ veľa pekného nezažila a pekné spoločné okamihy niekoľkonásobne prevážili tie nepekné momenty? Mohlo by sa zdať, že stručnou odpoveďou bude – Lebo si do neho zamilovaná. Ale to nie je všetko…

Tebe popravde chýba to, čo si s ním nikdy neprežila…

Chýba ti tá časť osobnosti, ktorú ti nikdy neukázal, no si dúfala, že v ňom je. Chýba ti to, čo si na ňom nemala možnosť spoznať, pretože ti doprial len svoj opačný povahový protipól. Chýba ti to, čo ste spolu nedotiahli do konca, pretože on tomu bránil. Chýba ti muž, ktorého si v ňom videla, no nikdy si ho napriek svojej snahe nedokázala nájsť. Drží ťa pri ňom falošný pocit, že ste niečo nedokončili.

Smútiš za tým, čo ti nebolo dopriate, čo sa nikdy nestalo, no ty si na to čakala. Chýbajú ti pocity, v ktorých pravosť si verila. Jednoducho ti chýba muž, akého si si vysnívala. A na to je iba jeden, hoci dosť nepríjemný, liek – priznať si, že s týmto mužom neprežiješ to, čo by si prežiť chcela. 

Coverphoto: Photo by Kinga Howard on Unsplash

O tom, aké dôsledky na nás má, ak sa vo vzťahu zahrávame s nádejou, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre