Ahoj,
viem, že je to už nejakú dobu, čo nie sme v kontakte. Viem aj, prečo je to tak. Jediné, čo ti chcem povedať, je, že mi chýbaš. Tým najobyčajnejším ľudským spôsobom. Viem, že všetko v našich životoch má svoj význam, len ešte neviem, aký bol ten tvoj. Milovala som ťa viac, ako som si kedy mohla predstaviť. Bol si mojou prvou a poslednou myšlienkou. Mojou prosbou, mojím poďakovaním, mojím všetkým.
Rozumiem dôvodom, prečo si to ukončil. Chápala som ich vtedy, chápem ich aj teraz. Neznamená to však, že to o to menej bolelo.
pinterest.com
Po tom všetkom, ako si mi ublížil, mi všetci tvrdia, že ťa mám nenávidieť. Dokonca si mi to povedal aj ty. Vraj by to bolo pre mňa ľahšie. Obaja však vieme, že toho nie som schopná a ako človeka si ťa stále vážim. Aj keď som sa od obdobia, kedy sme tvorili pár, dozvedela veľa vecí, ktoré ma sklamali, a hlavne si v mojich očiach dosť klesol. Ale nechcem nad nimi uvažovať.
Chcem ti poďakovať za čas, ktorý sme spolu strávili…
Kedy si pri mne stál a dával mi pocit istoty. Nechcem spomínať na tie zlé veci, na to, čo mi ubližovalo. Priam naopak. Ďakujem ti, že si to nevzdal hneď na začiatku a bojoval si o mňa. Ďakujem, že si ma naučil, že sa nemám nechať ovplyvňovať zlými vecami a ľuďmi naokolo. Že som až príliš dobrá pre tých, ktorí to neocenia a že si mám viac veriť.
Že nie je na svete nič, čo by som nedokázala a moja empatia je dar. Stále si mi tvrdil, že tak, ako sa vidím sama, ma vidia iní. A to je veľká pravda. Naučil si ma, že ak niečo skutočne bude stáť za to, mám si za tým ísť. Bude to možno ťažšie, ale keby boli všetky veci v živote ľahké, nebolo by o čo bojovať. A ty si bojoval. Celý život bojuješ, vždy však na inom fronte.
Pamätám si, keď si bojoval o mňa…
pinterest.com
Nie, nechcem ťa naspäť, obaja vieme, že našu šancu sme minuli a že sa naša láska naplnila. Nefungovalo by to. A aj keď som ťa dlho presviedčala o opaku, sama som vedela, že máš pravdu.
Chcem ti len povedať, že mi chýbaš. Chýbajú mi naše rozhovory, to, aká som bola pri tebe šťastná a všetko bolo perfektné. Chýba mi ten pocit, chýbaš mi ty.
Chýbajú mi naše rána a spoločné raňajky, ktoré si väčšinou robil ty. Vlastne ako väčšinu jedál. Chýbajú mi naše večery, kedy sme sa rozprávali o paralelných vesmíroch a hrali do rána karty. Chýba mi, ako si sa na mňa vedel pozrieť pohľadom, akoby som bola tým najmenším stvorením na svete a ty ma musíš chrániť. Chýba mi tvoj hlas, tvoje silné ruky, tvoje strapaté vlasy a áno, chýba mi aj tvoje srdce.
Neviem, kde si a čo práve robíš, dúfam len, že si niekedy na mňa spomenieš. Na pocit, aký si mal pri mne ty a možno na okamih budem chýbať aj ja tebe.
Autor: Jana Kučerová
Coverphoto: Photo by Thomas Kelley on Unsplash
