Už to nie je také čerstvé. Keď začujem tvoje meno, nemám pocit, že ma ktosi oblial studenou vodou. Už je to… o slovách, ktoré ostali nedopovedané. O spomienkach na dotyky, ktoré tak hriali. Už sa len pýtam otázky, ktoré možno nevieš zodpovedať ani ty a ja už vôbec nie. Mysľou mi pri spomienke na teba prebehne iba jedno… Chýbaš mi ešte?

Chýba mi niečo… Istá vec, možno pocit, možno čosi, čo sa ani nedá opísať slovami, ale vo vzťahu to je tak potrebné. Presne to, po čom všetci túžime, ale v slovníku to definované nie je, pretože presná definícia ani neexistuje. Každý si totiž po boku niekoho túžime nájsť niečo iné a predsa to isté. To isté, ale v inom obale a v inom odtieni.

Občas mám pocit, že vo mne zostaneš navždy.

pinterest.com

Alebo to len doznievajú tie spomienky? Spomienky na dlhé jazdy autom, keď sme nemali jasný cieľ a ja som mala zakázané vykladať si nohy na palubnú dosku.
Spomienky na tie noci, keď som sa cítila tak bezpečne a všetky problémy prestali existovať.
Spomienky na tvoj pohľad, keď si sa konečne odhodlal už nič predo mnou neskrývať.
Spomienky na to, ako znel tvoj hlas, keď si vravel všetky tie pekné slová, ktoré chce počuť každá milujúca žena.

Ale znamená to, že mi chýbaš ty? Nie je to smútok nad niečím, čo sa ku mne viac nevráti? Nie je to iba zvyk, ktorý sa odrazu zlomil a už nie je možné v ňom pokračovať? Nie je to nostalgia, prázdno, ktoré potom nastalo, vidina budúcnosti bez toho, na čo sa tak ľahko zvyká?

Chýbaš mi ty, alebo mi chýbajú pocity, ktoré som pri tebe mala?

Takto s odstupom času už odpoveď neviem nájsť. Už to nie je o tom, že by som túžila cítiť tvoju vôňu. Už nezamrznem v strede ulice, ak uvidím muža, ktorý sa na teba trochu podobá. Už sa nevyhýbam miestam, na ktoré zvykneš chodiť, pretože viem, že ma pohľad na teba nebolí tak ako predtým. Už sa nebojím, že sa raz stretneme tvárou v tvár a ja budem musieť čeliť tvojmu pohľadu.

No stále neviem, či mi ešte chýbaš… Ty… Alebo mi len chýba to, čo nikdy nebolo, pretože sa to skončilo príliš skoro. Všetky tie plány do budúcnosti, ktoré sme nestihli naplniť. Chýba mi niečo, čo som nikdy nemala? Chýba mi budúcnosť, ktorá sa nemala kedy uskutočniť?

pinterest.com

Vzťahy sú zvláštne… Menia nás tak, že sa razom stratíme sami v sebe. Po čase nedokážeme povedať a ani vysvetliť, čo vlastne cítime. No predsa to chceme zažiť znovu. To opojenie, kedy stratíme sami seba v prospech niekoho, komu spolu so slovami „Milujem ťa“ mlčky zašepkáme: „Dovoľujem ti, aby si ma zranil.“

Raz chcem nájsť to, čo mi teraz chýba.

Čo vďaka tebe márne hľadám, odkedy si odišiel. Presne to, čo mi nedovolí zaspať, len čo si ľahnem do postele. To, vďaka čomu cítim znenazdajky smútok a jeho dôvod nepoznám. To, čo mi chýba, keď som sama a nemôžem sa skryť pred svojimi myšlienkami a pocitmi.

A tiež… Chcem prísť na to, či mi chýbaš ty. Alebo mi len chýba to, čo som cítila, keď som bola s tebou. Niečo, čo som si od nášho vzťahu sľúbila a čo vlastne nebolo ani skutočné.

Cítim sa zvláštne. Trochu šialene. Ale chýba mi to, čo som nikdy možno ani nemala. Len som to vtedy chcela cítiť a viem, že to chcem zažiť ešte raz. S niekým, s kým to bude naozajstné. S niekým, s kým to nebude iba klam.

Autor: Doris

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ak ste svojím strachom vy sami

Coverphoto: Photo by Roberto Nickson on Unsplash

Facebook komentáre