Vo vzťahoch ako takých (a to nielen v tých partnerských) pozorujem už dlhšie jednu zaujímavú skutočnosť… Že si chybu dokážeme priznať v nesprávnom čase. Ako to myslím? Jednoducho… Vtedy, keď naozaj pochybíme, bijeme sa do hrude a zvaľujeme vinu na niekoho iného. A v momente, kedy sa k nám niekto nespráva práve najférovejšie, začíname hľadať chyby na sebe. Nahovárame si, že to musí byť naša vina, ak nás niekto nemiluje, ak sa nám otočí chrbtom, ak vyjdu najavo jeho klamstvá…
Lenže až v momente, ako ospravedlňujeme niekoho chyby, začíname robiť chybu i my… Už len tým, že za niekoho hľadáme výhovorky, namiesto toho, aby sme sa pozreli pravde priamo do očí. A presne o tom sú naše citáty, ktoré sme si dnes pre vás pripravili – o chybách vo vzťahoch, pred ktorými si nevedomky zakrývame oči, a chybách, ktoré možno i v dobrej viere často robíme my sami…
… … … … …
Vieš, čo je v komplikovanom vzťahu to najťažšie? Nájsť balans… Rovnováhu medzi tým, čo chceš ty a čo chce on. Medzi pocitmi beznádeje a nádejou. Medzi všetkým, čo neznášaš, a tým, čo miluješ a za čím by ti bolo neskôr smutno. Jednoducho… Niektoré vzťahy jednoduché nie sú. Musíš prísť na to, kde presne je tá hranica, kedy ešte opravuješ niečo funkčné a kedy udržuješ pri živote vzťah, ktorý mal byť dávno pochovaný v minulosti.
…
Je v poriadku, dopustiť sa chýb. To, čo už nie je v poriadku, je myslieť si, že my sme tí, ktorí vo vzťahu žiadne chyby nerobia.
…
Počúvať, čo ten druhý hovorí. Snažiť sa porozumieť, aj keď sa nám zdá, že sa niekto správa iracionálne. Nič si nedomýšľať a nič nezakrývať. Viac sa pýtať, ako si vytvárať domnienky. Konať z lásky, nie v hneve a zo strachu… Ak by sme si toto dokázali pripomenúť v správny čas, nemuseli by sme neskôr vo vzťahu rátať toľko chýb…
…
Nič nám neublíži natoľko, ako keď začneme veriť, že je to naša chyba, ak nás niekto nemiluje.
…
Nie, nezmení sa. A už vôbec nie preto, že ty chceš z neho mať dokonalého muža – presne takého, aký by zapadal do tvojich predstáv. Ľudia sa nemenia. Môžu časom prísť na to, že sa im zmenili priority. Môžu ochutnať, aké to je, keď ich život prefacká. No nikdy sa nezmenia na obraz, ktorý im je cudzí, len preto, že niekto na to čaká a je to to jediné, po čom v tej chvíli túži. Tak na to pamätaj vždy, keď budeš vo vzťahu, ktorý ťa sám osebe zraňuje. Keď budeš čeliť láske, v ktorej okrem tvoje nádeje nič nie je isté.
…
Nikdy sa nedostaň do štádia, že budeš ochotná povzniesť sa nad jeho chyby len preto, aby si si nemusela pripustiť, že ten, kto by ťa mal milovať rovnakou láskou, ťa namiesto toho len dennodenne zraňuje.
…
Už sa viac k tomu nevracaj… Pusti sa minulosti, prestaň na neho myslieť, zatvor za ním všetky dvere a nenahováraj si, že sa raz všetko zmení a on sa vráti. Nechaj to tak… Už si tomuto vzťahu obetovala dosť, a preto neurob ďalšiu chybu – že mu zasvätíš svoj život i potom, ako sa vaše životy rozdelili.
…
Najhoršie, čo môžeš sama sebe urobiť, je hľadať svoj podiel viny v chybách v druhých.
…
Chybou nie je, že si mala nádej. V skutočnosti si pochybila v momente, kedy si dostala prvý dôkaz, že toto nie je človek, ktorý by si ťa zaslúžil, no predsa si verila, že ho tvoja láska napraví. Chápeš ten rozdiel? Nie je naivné veriť v lásku. No naivné je naveky veriť v lásku od niekoho, kto ti namiesto nej dával len falošné signály…
…
Áno, odpúšťať je ľudské. Lenže občas odpúšťame toľko, že sa sami k sebe správame neľudsky.
…
Nie je to o tom, že nemá čas, že má iné priority, že musí chvíľu počkať, kým sa iné okolnosti trochu „utrasú“. Je to iba o tom, ako dlho si ochotná čakať. Pretože tí, ktorí váhajú, nám dávajú len jeden signál… Že by sme my váhať nemali a radšej ako vkladať svoje šťastie do svojich rúk, by sme to šťastie mali pevne uchopiť do svojich dlaní.
… … … … …
Menej slov, no viac myšlienok… Ak milujete citáty, určite vás zaujme naša najmenšia knižka Úlomky. Zakúpiť si ju môžete TU.
