Viem, že to nevidíš. Možno to ani vidieť nechceš. Zdá sa ti, že všetko je tak, ako má byť. Veď ona je stále tu, však? Nepovedala nič, čo by naznačovalo, že je nešťastná. Snaží sa. Robí všetko, čo je v jej silách, aby to medzi vami fungovalo. A ty to berieš ako samozrejmosť. Možno dokonca ako dôkaz toho, že je všetko v poriadku. Ale pravdou je, že v poriadku už nie je skutočne nič…
Vieš, ženy sú často tiché bojovníčky. Trpia v tichosti, pretože veria, že ticho môže byť mostom k zmene. Že ak nebudú vyvolávať konflikty, ak nebudú klásť nároky, ak vydržia ešte trochu dlhšie, niečo sa zlomí – v tebe, v situácii, vo vzťahu. Že si raz uvedomíš, akú lásku ti dávajú, a že ju nenájdeš na každom kroku.
pexels.com
Ale faktom je, že čím dlhšie mlčí, tým viac si zvyká na to, že svoje myšlienky a pocity musí držať v sebe. A to ticho, ktorému dávaš prednosť pred „zbytočnými rozhovormi“, sa jedného dňa stane priestorom, v ktorom sa všetko pomaly stratí. Stratí sa v ňom ona. Jej láska k tebe. Stratíte sa v ňom „vy“ ako celok.
A vieš, čo je na tom to najhoršie? Ona to nevydrží večne…
Vieš, aké to je byť s niekým, a predsa sa cítiť sám? Ona to vie. Zažila to práve s tebou. Nie preto, že by sa nesnažila. Ale preto, že vzťah nie je len o jednom človeku. Ak ju necháš ťahať všetko samu, ak dovolíš, aby dávala viac, než dostáva, začne sa postupne od teba vzďaľovať.
Najprv nebadane. Možno si to ani nevšimneš. Len sa občas pristihneš pri myšlienke, že už nie je taká, aká bývala. Že už nežiari ako kedysi. Že už nemá tú iskru, ktorú si na nej miloval. A budeš si myslieť, že je to jej vina. Že niečo stratila. No popravde… Ty si bol tou osobou, ktorá jej to vzala.
Raz sa „zobudí“…
Bude to možno celkom obyčajný deň. Možno nebude ničím iný než tie pred ním. Ale pre ňu to bude deň, keď pochopí. Pochopí, že takto to už ďalej nejde. Že už nemá zmysel bojovať za niečo, v čom bojuje iba ona. A vieš, čo je na tom to najsmutnejšie? Budeš si myslieť, že to prišlo náhle. Že ťa opustila bez varovania. Ale to nie je pravda. Ona ti dala stovky šancí, len ty si ich nevidel. Dala ti stovky náznakov, že váš vzťah potrebuje zmenu, no ty si ju vždy odmietal. Ignoroval si jej slzy, jej snahu, všetky signály. A teraz… Už nebudeš mať ďalšiu šancu.
Raz sa zobudí a uvedomí si, že je na čase zvoliť si samu seba. Že všetka tá láska, ktorú dávala tebe, patrí jej. A že byť sama je lepšie než byť s niekým, s kým sa cíti prázdna, neviditeľná, nevypočutá a využitá.
unsplash.com
Keď odíde, nebude robiť scény…
Nebude ti vyčítať všetky tie roky, ktoré dala do niečoho, čo si ty bral ako samozrejmosť. Jednoducho pôjde. A ty si to všimneš až vtedy, keď si uvedomíš, aký veľký a prázdny priestor za sebou zanechala. Budeš si klásť otázky. „Prečo?“ „Kde som spravil chybu?“ A možno si budeš myslieť, že ona bola tá, ktorá to vzdala. Dokonca si viem predstaviť, že sa na ňu nahneváš a nepekne jej to všetko chrstneš do očí. Ale pravda je taká, že ty si vzdal vás dvoch dávno predtým, než prišiel koniec.
Pretože ak žena prestane prosiť a snažiť sa o zmenu, je to začiatok… Začiatok konca, ktorý príde rýchlejšie, ako by si čakal… A tieto „začiatky“ neprichádzajú len tak z ničoho nič. Nastávajú po dlhom období, počas ktorého ti dala všetko a ty si jej ukázal, ako márnotratne s tým vieš zaobchádzať.
Autor: Anonym
Coverphoto: unsplash.com
