Niekedy je búrka v našich životoch nevyhnutná. Má z našej cesty, po ktorej kráčame, zmyť všetok neporiadok, čo sa tam rokmi nazbieral. Občas totiž nie schopní odpútať sa od niečoho, čo nás ťaží. Emócie, ktoré ničia našu dušu, vzťahy, ktoré nám nedovoľujú byť sami sebou, strach, ktorý nás brzdí a kvôli ktorému sa nevieme pohnúť z miesta… Práve na to sú búrky v našich životoch dobré. Ak to nechceme či nevieme urobiť my, ony nás prinútia vzdať sa toho, čo k nám nepatrí. A ľuďom, ktorí práve sledujú svoju súkromnú búrku, sa už dlhé roky prihovára JmStorm.
…
Byť trpezlivý neznamená, že sa naučíš čakať. Je to o tom, že sa naučíš, akú hodnotu má tvoj čas.
…
Myslel som si, že som zišiel zo svojej cesty. Ale potom som si uvedomil, že som na ňu nikdy ani nevkročil. Tá cesta, o ktorej som si myslel, že je moja, mojou nikdy nebola. Poskytovala mi mnoho, ale nič z toho pre mňa nebolo správne. Dávala mi len komfort, ktorý ma donútil na nej zostať, a opojnú ilúziu, ktorá ma nikdy neprinútila popremýšľať nad tým, či sa nachádzam tam, kde chcem a mám byť.
…
Zaslúžiš si byť milovaná a nenahraditeľná. Zaslúžiš si mať niekoho, kto si uvedomí, aké je okolo neho prázdno, keď s ním práve nebudeš…
…
Keď niekoho milujeme – skutočne milujeme, časť tohto citu nikdy nezanikne. Aj vtedy, keď dvaja ľudia už nie sú spolu, časť lásky v nich zostáva. Tento kúsok naveky ostane skrytý v nepreskúmaných hlbinách nášho súkromného oceánu – v našej duši.
…
Myslela som si, že ťa poznám, ale keď sa obzriem späť, uvedomujem si iba jedno… Poznala som ťa len z dvoch strán – zo stránky, z akej si chcel ty. A čo je najhoršie – zo stránky, z akej som chcela ja. Nič z toho sa však nedotýkalo pravdy.
…
Niekedy sa ani nechceme vnútorne uzdraviť. Pretože ak by sme sa rozlúčili s bolesťou v našej duši, prišli by sme o to posledné, čo nás k tej osobe viaže…
…
My ľudia sa najviac mýlime v dvoch veciach. Prvou je to, že si myslíme, že naša bolesť je jedinečná a nik iný ju nepozná. A druhou zasa, že naša krása je úplne obyčajná.
…
Nie som si istý, či sa zlomené srdce dokáže zahojiť alebo sa len naučí žiť so svojimi jazvami. No som si istý, že každý si aspoň jednu jazvu nosíme v sebe. Možno sme predurčení na to, aby sme skôr či neskôr boli zlomení. Možno sa naša skutočná krása začne rozvíjať práve v časoch, keď sme najviac doráňaní.
…
Spomínam si na deň, ktorý ma zmenil. Bolo to vtedy, keď som sa prestal snažiť zapadnúť do sveta, ktorý nikdy nezapadol do mojej duše.
…
Niekedy snívame o novom začiatku. Ale jediné, čo v týchto chvíľach potrebujeme, je zhasnúť všetko, čo nás oslepuje. A práve vtedy, paradoxne, začneme vidieť najjasnejšie.
…
Vieš, nie je to o tom, či jej poskytuješ dôvod odísť. Ale o tom, či a ako často jej dávaš dôvody na to, aby zostala.
…
Milovať ju nestačí. Musíš jej spôsobiť zimomriavky bez toho, aby si sa jej dotkol. Musíš ju počuť aj v momentoch, kedy úplne mlčí… V tom spočíva celá tá mágia lásky.
…
Niekedy nie sú obe duše pripravené podniknúť rovnaké kroky. Možno ich krídla začnú mávať opačným smerom.
…
Napriek všetkému verím, že sa znovu stretneme. Ak nie v tomto živote, v tom ďalšom určite. Rieka totiž vždy nájde svoju cestu k moru. A my všetci sme predsa jeden veľký oceán.
…
Viac inšpiratívnych myšlienok nájdete na instagramovom profile @jmstormquotes. Oplatí sa doň nazrieť vždy, keď si nebudete istí, akým smerom sa máte v živote ubrať. Slová tohto muža a autora niekoľkých kníh totiž vždy vedia zapasovať do môjho súkromia bez ohľadu na to, čo sa vo mne práve odohráva. Verím, že vo vašom prípade to bude rovnaké…
