Nikdy som si ani len nepomyslela, že sa to stane, že sa to stane práve nám dvom. Veď tie naše začiatky boli také… krásne. Nežné a nevinné. Vďaka tebe som pochopila, čo od života chcem. Vďaka tebe som lepšie spoznala samu seba…
Keď sa tá láska medzi nami začala prehlbovať, keď to už nebolo len také bežné randenie, začala som veriť… že ty si tým pravým pre mňa.
A ja tou pravou pre teba… Doteraz však premýšľam nad tým, kedy sa to pokazilo. Kedy sme sa vlastne dostali do tejto fázy? Čo presne sa stalo a kto je na vine? Kedy nastal ten zlom?
Cítim sa sama, aj keď som s tebou.
pinterest.com
A to ma vnútorne ničí. Nikdy by som nepovedala, že sa raz takto budem cítiť. Po tvojom boku, pri tebe. Vieš, kedy som na to prišla? Vtedy sa čosi vo mne zlomilo… Bolo to v ten večer, keď si ma videl plakať a iba si otrávene pretočil očami a odišiel si do druhej izby.
Vtedy sa zmenil náš pohľad na nás dvoch. Cítila som sa hrozne. Neopísateľne… Neviem, ako by som vtesnala do niekoľkých riadkov to, čo som vtedy prežila, s čím som sa musela vyrovnať. Nemyslím si, že patrím k ženám, ktoré svoju polovičku vydierajú slzami. Nikdy som to nemala za potreby. Potrebovala som len tvoju útechu… Práve preto nerozumiem, prečo si sa v ten večer takto zachoval. Túžila som len po tvojom objatí a po tom, aby si mi povedal, že to bude dobré. Že to prejde a nejako to prekonáme. Spolu…
No namiesto toho som ostala sama.
S ešte väčšou chuťou plakať. Cítila som sa, akoby mi niekto, komu som zverila to najcennejšie, čo mám, podkopol nohy a škodoradostne sa smial na tom, ako ma vidí padať. Čoraz hlbšie a hlbšie… Presne tak som vnímala tvoj znechutený odchod. Ako zradu. Ver mi, nikdy na ten moment nezabudnem. Zapíše sa do mojej pamäti už naveky.
pinterest.com
V ten večer sa čosi vo mne zlomilo. Stratila som jedinú istotu, ktorú som v živote mala. A tiež si mi touto reakciou dal najavo, že sa blíži koniec, ktorého sa tak veľmi bojím. Odvtedy sa cítim sama, aj keď ležím vedľa teba. Už pre mňa neznamenáš to, čo si znamenal predtým. Nie je to len kvôli tomu večeru. Mnoho udalostí tomu predchádzalo a ty presne vieš, aké mám na mysli.
Nie, nie je to v poriadku. Viem, že to takto byť nemá.
A ja si neviem dať rady, čo s tým. Netuším, ako si poradiť s prázdnom, ktoré sa vo mne usadilo. Mám chuť kričať aj mlčať zároveň. Po toľkých neúspešných pokusoch o rozumný rozhovor s tebou už skutočne neviem, čo mám robiť. Akoby sa ťa to netýkalo, akoby som tú zmenu v našom vzťahu zaznamenala len ja.
Som si však istá, že na záchranu vzťahu treba dvoch. A preto bude najrozumnejšie, ak ťa nechám ísť… Verím, že máš na toto všetko nejaký dôvod. Možno teraz pôsobím, akoby mi to bolo jedno, ale ver, že nie je. Bolí ma to. Veľmi. Ale rovnako ma bolí aj tá samota, ktorú zažívam pri tebe.
Preto sa už rozchodu nebojím. Myslím si, že nebude o nič horší ako to, čo prežívam teraz. A tak mi neostáva nič iné, iba ti povedať ďakujem… za všetko to pekné, čo sme spolu zažili. Nebolo toho málo. Ale je načase to ukončiť.
Autor: Lucia Skoncová
Coverphoto: Photo by Dallin Hassard on Unsplash
