Vždy som milovala ľudí, ktorí veľa čítali. Jednak sme mali spolu mnoho spoločného a jednak som v ich prítomnosti mala pocit, že mi rozumejú viac ako ktokoľvek iný. Boli totiž svedkami toľkých príbehov, že sa im ten môj vôbec nezdal čudný. Viac počúvali, menej mi skákali do reči. Viac sa zaujímali, menej odsudzovali. Viac chápali, menej krútili hlavou… A preto odvtedy, keď mi niekto povie, že rád číta, viem, že si budeme rozumieť. Rovnaké pocity som mala, aj keď som na internete natrafila na slová od Amandy Lovelace – svojskej autorky niekoľkých kníh, ktorá sama prelúskala tisícky ďalších príbehov. S niektorými ľuďmi sa vlastne nemusíme vidieť, no napriek tomu môžeme mať pocit, že nám hovoria z duše.
Viac o Amande Lovelace nájdete napríklad na jej instagramovom profile @ladybookmad. Dnes som pre vás vybrala zopár citátov, ktoré najviac oslovili mňa…
…
Už viac nemyslím na to všetko, čo som počas života stratila. A tiež mi už vôbec nezáleží na tom, koľkokrát som sa vracala k tomu, čo dávno malo ostať uzavreté. Dnes som si sľúbila, že sa budem dívať iba dopredu. Viem, že iba tak neprehliadnem to pekné, čo si pre mňa život pripravil.
…
Nezáleží na tom, čo ti hovoria iní – či už sú to pekné, alebo škaredé veci. Zober si z nich vždy to, čo práve potrebuješ. A pamätaj… Nie je tvojou povinnosťou byť vždy milá a prívetivá. Zakaždým si najprv spomeň, ako sa daní ľudia správajú k tebe, a vráť im všetko do poslednej bodky. Nechceš snáď ostať nikomu nič dlžná…
…
Ak napriek tomu, čo som prežila, ešte stále cítim tlkot svojho srdca, tak to musí byť znamenie. Musí pre mňa biť z dôvodu, že sa raz celé zahojí a bude schopné opäť milovať. Možno ten dôvod teraz nevidím, pretože je všetko čierne… Ale vždy, keď si na svoje srdce spomeniem, viem, že ono ten dôvod už pozná.
…
Aj vo chvíľach, kedy nevieš milovať samu seba, si stále zaslúžiš lásku od iných…
…
Žena sa nemaľuje kvôli iným. Chce byť krásna kvôli sebe. Nezútulňuje svoj byt preto, aby sa tam iní cítili dobre. Chce sa tam cítiť dobre ona sama… Mnohokrát si ľudia myslia, že ženy všetko robia pre iných – aby sa páčili, boli milované, aby sa iní dožadovali ich prítomnosti. No v skutočnosti nič z toho nie je pravda. Žena je tak zvláštna bytosť, ktorá ma v sebe toľko krásy, lásky, nehy a schopností, že sa s nimi jednoducho musí podeliť.
…
Nepotrebuješ nikoho na to, aby dopisoval tvoj príbeh. Ty si tou, ktorá drží v ruke pero. Ty si tou, ktorá každý deň píše riadok za riadkom. Práve ty dávaš medzery tam, kam sa hodia. Ty si zvolíš, ktorá postava bude súčasťou tvojho príbehu. A je len na tebe, kde napíšeš čiarku a kde záverečnú bodku…
…
Prestaň sa ospravedlňovať za niečo, čo si urobila z dobrej vôle. Tie skutky sú ty. Tie slová – to si bola v tej chvíli ty. Sebaláska nie je o sebectve. Ale o tom, že viac nebudeš potláčať to, čo je pre teba tak prirodzené.
…
Vieš, mojím najhlasnejším krikom je práve ticho…
…
Klietky budú stále klietkami… Spútať ťa môže aj navonok dokonalý vzťah. Aj človek, ktorý sa na teba usmieva. To, že niečo vyzerá ako majestátny hrad, ešte nemusí znamenať, že tam nestratíš svoju slobodu i sama seba.
…
Ľudia sa ma ešte stále pýtajú, či ťa milujem. A ja im nedokážem dať jasnú odpoveď. Áno alebo nie na toto odpoveďou nie sú. Áno, stále milujem… Teba. Ale zároveň neznášam všetko to, čo si mi kedy urobil.
…
Nikdy som sa bez teba necítila osamelá. Vieš, ukázal si mi, aké to je, keď človek kráča s niekým, a predsa sám. A práve tým si sa odo mňa odstrihol. Spálil si všetko, čo ma s tebou spájalo, a to je asi tá najnebezpečnejšia vec, akú muž môže sám sebe urobiť…
…
Nehľadaj dôvody, prečo by si sa mala pozbierať a vyliečiť. Ty si tým dôvodom…
…
Nie si prvý, kto sa dotkol mojich rán a pokúsil sa ich zahojiť. No si prvý, komu verím, že to naozaj chce urobiť.
…
To, že koniec tvojho vzťahu nebol šťastný, ešte neznamená, že to nebol šťastný koniec pre teba…
…
Stať sa silnou a nezávislou – stať sa svojím vlastným prístavom, niekedy v skutočnosti znamená vedieť, kedy je potrebné iných požiadať o pomoc.
…
Správna žena sa nikomu nemusí prosiť, aby mohla vstúpiť do jeho života…
