Čo ak ti poviem, že mi chýbaš? Povieš mi to tiež? Už je to pár týždňov, čo sme išli každý svojou vlastnou cestou. Musím ti však povedať, že na teba stále myslím. Chýbaš mi. Chýbaš mi každú minútu, každú hodinu celého dňa. Každého dňa. Stále premýšľam, či ti chýbam rovnako ako ty mne. Či sa tiež každé ráno zobúdzaš s myšlienkou na mňa a chceš sa prebudiť z tohto hrozného sna. Nebojím sa života na vlastnú päsť, bojím sa ho však prežiť bez teba. Stále sa mi v hlave prehrávajú naše spoločné zážitky a všetky tie rozhovory.
Tvoje slová, bozky, objatia. Dala by som však čokoľvek za to, aby to tak veľmi nebolelo a ty si mi chýbal menej.
Možno nie dnes, možno nie zajtra, možno nie dokonca o týždeň, ale nakoniec to bude bolieť menej.
Čo ak ti poviem, že ťa potrebujem? Povieš mi to tiež?
Od nášho posledného stretnutia sa toho veľa zmenilo. Musela som sa otriasť a začať si plánovať život inak. Bez teba. To je na tom všetkom to najťažšie. Vymazať ťa zo všetkých plánov a tváriť sa, že je to v poriadku.
Nie je to však tak. Potrebujem ťa. Sú miesta, ktoré chcem vidieť s tebou. Sú piesne, ktoré chcem počúvať len s tebou, a sú slová, ktoré chcem hovoriť len a len tebe. Potrebuješ aj ty mňa? Dostaneš sa cez deň do situácie, kedy si povieš, že by bolo ľahšie, keby som s tebou? Držali by sme sa za ruky a spolu prekonali všetky prekážky. Tak, ako sme si to sľúbili. Je to však celé inak.
Ak tu nebol, keď si ho najviac potrebovala, prečo na neho stále čakáš?
Čo ak ti poviem o svojich pocitoch? Povieš mi o nich tiež?
Cítim, akoby som mala na hrudi veľký balvan a nadýchnuť sa je oveľa ťažšie ako kedykoľvek predtým. Občas cítim, že sa topím. Nie však v nekonečnom oceáne, ale vo vlastných slzách. Niekedy sa zase na chvíľu upokojím a pragmaticky si uvedomím, že takto je to lepšie.
Trvá to však príliš krátko a tento pocit opäť nahradí úzkosť. Snažím sa, naozaj sa snažím, ale potrebujem oveľa viac času, ako som si myslela. Ako sa cítiš ty? Už si z toho vonku? Možno už premýšľaš nad niekým iným ako nado mnou.
Možno si stratila niekoho, kto ťa ľúbil, ale on stratil niekoho, kto ho skutočne miloval.
Čo ak ti poviem, že ťa milujem? Povieš mi to tiež?
Láska je zvláštna vec. Väčšinou príde sčista-jasna. Zamilujete sa do osoby, o ktorej by ste to nikdy nepovedali, a spôsobom, aký prekvapí aj vás. Presne takto som milovala ja teba. Stačilo na to pár chvíľ, pár bozkov, tých správnych tichých slov. Zamilovala som sa do teba zo dňa na deň. Láska je krásna, keď prichádza, ale tak veľmi bolestivá, keď odchádza.
Prepáč mi, viem, že sa potrebujem pohnúť ďalej, ale myslíš, že bude v poriadku, ak si našu lásku ponechám ešte trošku dlhšie?
Milovala som ťa tak veľmi. Čisto, úprimne a nekonečne. Nemôžeš sa mi teda čudovať, že aj keď už netvoríme pár, moja láska k tebe stále trvá. Nie je možno už tak intenzívna, ale stále je veľmi silná. Taká, ktorá by si možno ešte zaslúžila šancu. Zmení sa niečo, ak ti poviem, že ťa stále milujem? Myslíš si, že by si mi lásku vedel opätovať? Aj po tom všetkom, čím sme si prešli?
Budeš mi vlastne veriť ak ti poviem toto všetko? Možno by to niečo zmenilo…
Stratila som samu seba v tebe a potom som stratila teba.
Môžem si tieto otázky klásť stále dookola, ale odpoveď na ne poznať vlastne nechcem. Akákoľvek by totiž bola, bolelo by to. Nech ťa však moja duša a srdce miluje akokoľvek, jedna časť vo mne vie, že niečo by malo byť inak. Možno sme mali byť spolu, ale spravili sme to zle. Myslíš si to tiež?
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Davids Kokainis on Unsplash