Čo je pre teba láska? Je to len nejaká forma trápenia? Alebo je to krásna žena v červených šatách, ktorá kráča vedľa teba? Nechal by si sa spútať láskou navždy? Alebo je láska pre teba len chvíľkový stav, únik z reality? Si ochotný spraviť pre lásku všetko? Oveľa viac, ako bude ona schopná spraviť pre teba, alebo len toľko, koľko ona?
Vybral by si si ju zas a znova, aj keby si už poznal jej chyby a nedokonalosti? Nechal by si ju a tvoj svet premaľovať načerveno a potom ho zničiť len preto, že by chcela? Prišiel by si uprostred noci preto, že by ti zavolala, že je smutná?
Radím ti, neopováž sa dať jej všetko a potom odísť.
pinterest.com
Potichu, s chladom… tak ako to robí vietor. Pretože ju necháš roztrhanú na milión kúskov s hlasmi v jej hlave, ktoré ju budú prenasledovať. Pôjde sa z toho zblázniť, ale nikdy nepožiada o pomoc. Budú dni, kedy sa nebude môcť nadýchnuť bez rúk duchov, ktorí ju prenasledujú na jej krku. A budú noci, kedy nebude môcť spať bez toho, aby ju nedesila každá jedna šanca, ktorú premárnila.
Prosím ťa, nepovedz jej: „Ľúbim ťa,“ skôr, ako si tým budeš istý, lebo keď odídeš, zlomíš ju. Za tých pár rokov už stihne zistiť, že nezáleží na tom, ako veľmi sa snaží, či ako silno bojuje, čo sa má stať, sa stane za každých okolností. A ona ani nikto iný tomu nezabráni. Bude toľko bitiek, ktoré nevyhrá, a bude toľko jaziev, ktoré jej budú pripomínať prehru. A tak ťa prosím, nepridávaj k nim ďalšie aj ty. Nestaň sa len ďalšou značkou na jej tele a duši.
Bude sa topiť v spomienkach na teba, na vás.
A jej úsmev už nikdy nebude taký nádherný, ako bol. Zanecháš jej jazvy na tele. Jazvy, ktoré občas bude otvárať nanovo, len aby sa presvedčila, že ešte niečo cíti. Niektoré viac viditeľné ako tie druhé. Niektoré sa však budú prehlbovať každú osamelú noc bez teba. Niektoré uvidí len skrz svoje opité oči a zvyšné budú len nejakou pripomienkou, že raz si existoval a preskúmal jej dušu a telo.
pinterest.com
A ja úprimne neviem, čo je horšie. Či jazvy, ktoré zanecháš na jej tele. Stopy po tvojom zvedavom jazyku a odtlačky prstov všade, kde si sa jej dotkol, alebo tie, čo zanechala tvoja láska. Jazvy vryté hlboko v jej srdci. Vpísané v stenách jej tela, v ktorom bol každý atóm a každá bunka infikovaná tvojím menom a láskou tak silnou, že by mohla vyliečiť všetky choroby a zastaviť vojny.
Takže si to múdro rozmysli, ak sa rozhodneš pútať k sebe lásku. Ak sa rozhodneš si ju skrotiť, buď na pozore. Je čistý paradox sama osebe. Je milá, pokojná a bude tvojou múzou, ale tiež v tebe dokáže zničiť všetku ľudskosť.
Bude tým najlepším z teba, ak ju necháš rásť vo svojom náručí. No ak sa ju pokúsiš násilne zmeniť a určiť jej vlastnú cestu, premení sa na hurikán. Nenechá na tvojom tele jediné miesto bez spomienky, že tu bola, a ty zistíš, že si sa dopustil osudovej chyby.
A nakoniec, ak máš kúsok šťastia vo svojich rukách… tak ťa nechá, nech si ju skrotíš, ona už totiž bude dávno vedieť, že ty si jej pravý.
Autor: Bianka Baranová
Coverphoto: Photo by Niki Sanders on Unsplash
