Pamätám si tvoje slová. Dodnes počujem tvoj hlas, keď si s úsmevom povedal, že pre mňa je lepšie ťa stratiť, pretože to najskôr možno bude zlé, ale do troch mesiacov sa z toho dostanem. Myslela som, že som zle počula. Potom si mi ukázal, že to myslíš vážne.
Ale povedz mi, kde v tej vete si myslel SKUTOČNE na mňa?
Vtedy som si uvedomila, že si nikdy nepochopil, čo všetko som pre teba obetovala a čo pre mňa znamenáš.
Povedal si tri mesiace? Už je to vyše roka a ja mám pocit, že mi nebude stačiť celý život na to, aby som sa cítila byť celkom v poriadku.
pexels.com
Jednoducho si zavrel oči pred mojou bolesťou a odvrátil si sa od mojich sĺz. Snažil si sa ma utíšiť klamstvami, len aby som ti na verejnosti neurobila hanbu. Pretože bolo dôležité, aby si mal pred ľuďmi povesť obete, toho, ktorému sa vždy ubližovalo. Asi ti dvíhalo sebavedomie, keď ťa ľudia ľutovali. Spomínam si, že aj pohľad do tvojich očí vedel vzbudiť ľútosť.
Ja k tebe necítim ľútosť. Už ani to si odo mňa nezaslúžiš. Bola to tvoja šanca, ktorú si zahodil.
Áno, bola som naivná toľko krát. Uverila som tisíckam klamstiev. Veď ty si príliš dobrý na to, aby si klamal. Máš ma príliš rád na to, aby si nesplnil, čo si mi sľúbil. Určite si to nesplnil len preto,že si nemal čas. – takto som ťa ospravedlňovala sama pred sebou. No dni plynuli a tvoje sľuby odniesol čas. A keď sme sa znova stretli, už neexistovali.
Tri mesiace, kým sa z toho dostanem, aspoň podľa teba. Ale zničil si ma tak, že tie tri mesiace nestačili na zahojenie najväčších rán.
Napadlo ťa, čo bude potom, keď odídeš? Čo bude s mojím srdcom? Prečo si mi nepovedal, čo príde po tebe?
Vraj vždy, keď niečo zo života odíde, niečo iné príde. Ty si odišiel a prišla bolesť.
A tak sa ťa pýtam, či vieš, čo je skutočná bolesť? Čo je skutočný smútok? Povieš si, že si možno niekoľko krát poplačem a budem znova ako predtým. Že ti budem niekoľko dní písať smutné správy, na ktoré si môžeš dovoliť neodpísať a potom ma to prejde a zabudnem na teba. Povieš si, že ťa o pár mesiacov ani nespoznám. Ale to sa mýliš, takto to nefunguje. Na to som ťa milovala príliš.
Poznám ťa, nikoho si nemiloval tak, ako ja teba. Nikdy si to nezažil, tak ako mi môžeš povedať, že budem v poriadku? Keby si si priznal aspoň kúsok mojej lásky k tebe, vedel by si, že bola úprimná. A vedel by si, že bude treba veľa času, kým pre mňa znova vyjde slnko.
Och, miláčik, ty nevieš čo je smútok! Ty nemáš ani predstavu, čo je skutočný smútok. Netušíš ako som sa cítila. Nemôžeš to vedieť, kým to neprežiješ. A ja ti to ani neželám.
Tušíš aké to je? Necítiť nič? Keď zažiješ niečo také strašné, že tvoja dôvera voči iným je na bode mrazu, keď je tvoje srdce úplne zničené, bez možnosti obnovenia. Nemôžeš to vedieť. Keby si to vedel, nespôsobil by si to. Veľká bolesť mení ľudí a ty by si nechcel, aby to prežil niekto iný.
weheartit.com
Nevieš, aké to je, keď si celý ten čas, na každé narodeniny, Vianoce, každý deň želám to isté – nech sa vrátiš. Napriek všetkému. Napriek zlomenému srdcu, sklamaným sľubom, slovám, ktoré neboli vypovedané. Želám si to. A skutočná bolesť je to, keď viem, že môžem robiť čokoľvek na svete, ale ty sa už nevrátiš.
Viem, že celkom v poriadku budem až v deň, keď sa moje želanie konečne zmení.
Budeš niekedy ľutovať, že si premárnil šancu, našu šancu? Som si istá, že áno. Lebo každý si jedného dňa uvedomí, kde spravil chybu a čo stratil. Zvyčajne už býva neskoro na návrat.
Možno raz budem vďačná, že si preč. Budem vďačná za všetky krásne spomienky, ktoré s tebou mám. Dovtedy však…
Môj život bude naplnený láskou, hoci láskou k tebe, ale aspoň láskou. Nie ľútosťou, ako ten tvoj –
život s vedomím, že ja som bola to najlepšie. To najlepšie, čo si nechal odísť.
