Drahá, prihováram sa ti takto pomocou slov… Dobre vieš, čo máš robiť, a i tak sa neustále trápiš… Neustále čakáš na to, že sa tvoj partner zmení. Čakáš, že sa začne snažiť budovať vzťah s tebou a nie, že ten vzťah bude čím ďalej upadať… Verím ti, už nevládzeš. Už si vyčerpala všetky sily na to, presviedčať ho o niečom, o čom si si bola istá, že by vám pomohlo. Všetky sily si vkladala do úsilia zachrániť potápajúcu sa loď.
Nerozumieš a ani iní nerozumejú tebe. A ja to úplne chápem… Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Rozumiem tebe, ktorá miluješ celým srdcom, no rozumiem aj tým, ktorí ťa chcú chrániť.
unsplash.com
Človek sa občas zamýšľa, ako sa môže niekto dobrovoľne trápiť tam, kde nie je úplne spokojný…
Odpovedz si úprimne, si šťastná? Si takto spokojná? Myslím, že odpoveď je jasná a vie to každý, kto ťa dobre pozná. Vidia to na tebe. Pretože ty sa možno navonok usmievaš, no tvoje oči plačú. Tvoje srdce bolí a vidieť to aj na povrchu tvojho tela. Vidí to každý, komu na tebe aspoň trošku záleží. Vidí to ten, kto chce, aby si sa usmievala. Kto chce, aby si bola šťastná. Aby si si užívala každú minútu tohto života. Pretože nech to znie akokoľvek – život je príliš krátky… A každý si zaslúži prežiť ho naplno. Prežiť každú chvíľu s úsmevom na perách a iskričkami v očiach.
Povedz prečo. Prečo sa držíš človeka, pre ktorého nie si prvoradá? Prečo sa snažíš budovať vzťah za dvoch, keď ani nevieš, či ten druhý o to vôbec stojí? Nik nerozumie tomu, že sa snažíš aj po tisíckach sklamaní.
Možno som jednou z mála, ktorá ťa dokáže aspoň kúsok pochopiť…
Miluješ. Miluješ celým srdcom. Miluješ tak, ako si vždy chcela. Miluješ tak, ako si bola „učená“. No možno miluješ nesprávnu osobu. Možno v nesprávny čas. Ver mi, viem, čo zažívaš… Je to láska? Alebo len pobláznenie? Je to túžba? Pravdepodobne si povieš, že je to jednoznačne láska…
Lenže, drahá… Sklamem ťa – takto by skutočná láska nemala vyzerať. Nemala by pripomínať preplakané noci pri pohľade na tvoju tvár. Nemala by pripomínať strach z ublíženia či straty. Láska nie je to o vysilení, o únave zo snahy stále niečo zachraňovať či sa ospravedlňovať. O čom je vlastne láska? Pýtaš sa túto otázku?
Predpokladám, že každý by ti dal inú odpoveď, no ja ti poviem, o čom láska nie je…
V prvom rade nie je o plakaní či vzájomnom ubližovaní. Píšem vzájomnom, pretože na vzťah sú vždy dvaja. Teda majú byť dvaja! Prečo si ľudia zvyknú robiť prieky? Prečo robíme veci, ktoré partnerovi prekážajú? Veci, ktoré mu tak ubližujú… Sme príliš sebeckí na to, aby sme sa vzdali svojich „zlo-zvykov“ z minulosti, a tak nimi musíme dennodenne ubližovať človeku, ktorý nás nadovšetko miluje? Pýtam sa, prečo robíme takéto veci? Naháňame si vlastné ego? Načo? Sme tak zahľadení do seba, že nám je úplne jedno, ako sa cíti človek prinášajúci nám po stýkrát na dlani svoje ubolené srdce?
Láska nie je o klamstvách. Nie nadarmo sa hovorí, že krutá pravda bolí menej než pekná lož… Z akého dôvodu musíme klamať? Čo také nám partner spravil, aby sme ho dlhú dobu klamali? Čo je dôvodom klamstiev? Väčšmi bolí tisíckrát omieľané klamstvo ako prvýkrát povedaná a úplná, nie vždy prívetivá pravda…
unsplash.com
Nevera? Podvádzanie? Myslím, že k tomu veľa netreba…
Načo?! Ak niekoho milujeme… Z akého dôvodu potrebujeme nadväzovať vzťah s inými osobami opačného pohlavia? Prečo si nevážime to, čo máme „doma,“ a hľadáme ľahké koristi, ktoré koniec koncov len rozbíjajú vzťah, ktorý mohol byť odjakživa dokonalou skladbou dvoch tiel a duší… Čo nám ľuďom ide v hlavách, keď si začíname s inými, pričom sme vo vzťahu?
Nie sme spokojní? Nie sme šťastní? Prečo, ak nie sme s niečím spokojní, nemáme snahu sa porozprávať s naším partnerom o tom, čo nám chýba, čo by sme vo vzťahu uvítali… Ale namiesto toho hľadáme desiatky iných osôb, ktoré z nás postupom času spravia zbabelcov, ktorí musia mať okolo seba niekoľko osôb iného pohlavia, aby si zvýšili ego, namiesto toho, aby všetko svoje úsilie dávali do vzťahu, ktorý by mal byť ich jediným a večným…
Nedostatok času, spoločných chvíľ či žiadna snaha o spoločný život…
Sú veci, ktoré zamrzia. Sú veci, ktoré zabolia… Sú aj veci, na ktoré si človek zvykne… No nič z toho, o čom dnes píšem, nie sú veci, na ktoré by si si mal vo vzťahu zvyknúť. Ak ti niekto nevie venovať svoj čas – na to by si si nikdy nemala zvyknúť. Mala by si si nájsť človeka, ktorý by si nevedel zvyknúť na čas strávený bez teba. Mala by si si nájsť osobu, ktorá by spravila čokoľvek, len aby bola s tebou, keď to najviac potrebuješ.
Každý z nás potrebuje mať pri sebe človeka, ktorého ľúbi, pre ktorého by spravil všetko, čo mu na očiach vidí. Potrebujeme veľa seba partnera, ktorý uprednostní nás pred „povinnosťami“, ktoré majú čas… A nie „povinnosti“ pred nami. Priali by sme si mať partnera, ktorý vynaloží snahu na to, aby vymyslel kde, kedy, ako a kam sa pôjde, len aby tento pár mohol byť spolu. Človeka, ktorý sa nebude po dlhom čase vo vzťahu štítiť posunu a začatiu novej spoločnej kapitoly. Človeka, ktorý sa bude snažiť a vedieť robiť kompromisy, pretože o tom to je. O vzájomnom rešpekte, o snahe posunúť sa v partnerskom živote ďalej a nie stáť zaseknutý na mieste… Prinajhoršom sa od seba každým dňom vzďaľovať čoraz viac…
Trúfam si povedať, že láska je o tom, vidieť toho druhého žiariť šťastím…
O tom, že nemáme problém povedať svojmu partnerovi to, čo nás trápi, alebo to, čo by sme vo vzťahu uvítali. Láska je o rešpekte, o túžbe, o chápaní myšlienok toho druhého. O čase strávenom spolu, o spoločnom žití a bytí. O spoločných plánoch… Láska je o dvoch ľuďoch, ktorí majú byť k sebe úprimní, nech ide o čokoľvek. O osobách, ktoré tomu druhému dokazujú lásku aj malinkými gestami, ktoré popravde znamenajú tak veľa. Láska nie je len o slovách Ľúbim či Milujem ťa… Je to hlavne o tom, aby sme sa my cítili partnerom milovaní.
A ak sa necítime milovaní. Ak sa necítime, že sme pre neho tou jedinou osobou, s ktorou chce mať spoločnú budúcnosť… Mali by sme sa zamyslieť, či svoju lásku dávame správnej osobe. Pretože láska by mala byť o tom, že ak my vynaložíme snahu, ak my budeme niekoho milovať celým svojím srdcom, malo by sa nám to vrátiť minimálne v takej podobe, akou sme toho druhého obdarúvali my.
A ak sa nám nevracia ani polovica našej vyslanej lásky… verte mi – niečo nie je v poriadku. Pretože každý z nás túži po najkrajších spomienkach so svojou LÁSKOU – a tými sú tie budúce… Tie, ktoré si vytvoríme na spoločnej ceste životom…
Autor: Saška
Coverphoto: Photo by Timur Romanov on Unsplash
