Nočné prechádzky a v hlave milión otázok. Vysedávanie na balkóne, pod hviezdami a vedľa mňa hádam krabička vyfajčených cigariet.. poznáš to však? Taký ten stav, kedy na tvoje otázky nemá kto odpovedať. Nikto ti neodpovie prečo práve ty, prečo práve on a prečo toto všetko? Nikto ti nepovie, že s láskou to nebude ako vo filmoch. Že nepríde a nezaklope na dvere s prsteňom v ruke a ty budeš hneď vedieť, že je ten pravý. Garantujem, že to tak ľahké nebude.

Ako sa hovorí, život ťa sa spraví šťastným, ale najprv ťa čo to naučí. Presne ako láska. To ona je to najväčšie šťastie, ale ešte predtým, ako ti ukáže svoju pravú tvár, ti venuje pár prebdených nocí a ešte niečo navyše.

Pocit, kedy už nevieš ako ďalej. Kedy už neplačeš, lebo vieš, že už nie si dieťa a tvoj plač nikoho nedojme a nepomôže k ničomu.

Neustála otázka prečo sa to deje tebe a obviňovanie každého naokolo. Dni kedy sa ti nebude chcieť ani dýchať, lebo tá povestná diera v hrudi ťa bude páliť a ty zistíš , že láska môže občas naozaj spôsobiť aj fyzickú bolesť. Prebdené noci a dni, kedy sama nebudeš vedieť čo robíš, ale budeš fungovať, lebo nebudeš mať na výber. Lebo aj keď sa tvoj malý súkromný svet zastavil a ty budeš stáť na jednom mieste ohromená tým všetkým, tak svet vôkol teba sa bude ďalej hýbať, ako by sa nič nestalo.

pinterest.com

Musím ti povedať, že presne toto som prežila. Áno, prežila. Boli aj chvíle, kedy som lásku neznášala a preklínala, ale dnes sa musím osudu a životu poďakovať za každú jednu ranu pod pás. Každá jedna ma niečo naučila. O mne samej, o živote alebo o ľuďoch okolo mňa. Uvedomila som si, že lásku si musíme zaslúžiť a nemôžeme ju žiadať pokiaľ ju nevieme dávať. Nemôžeme žiadať oddanosť a vernosť, kým nie sme pripravení toto všetko ponúknuť aj my. Každá jedna rana ma robila silnejšou.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Dievča, už sa zobuď!

Naučila som sa aj to, že keď sa jedná o lásku, nezáleží na tom kto si čo myslí. Jediné na čom záleží je to, čo cítiš. To čo máš hlboko v srdci, lebo to ťa nikdy nesklame. Nezáleží na tom, ako ti každý bude hovoriť, že to nemá cenu, že to nie je ten pravý a že to máš pustiť. Nerob to. Pokiaľ ty sama cítiš opak, ver len sebe. Počkaj koľko bude treba. Počkaj kým búrka prejde a nezastavuj sa počas cesty. Prejdi si vlastným peklom. Rob to tak dlho, kým budeš mať nádej a vieru a pocit, že na konci ťa čaká ON.

Vieš verím v to, že na lásku sa čaká. Na tú ozajstnú, pravú. Že si musíme aj niečo vytrpieť, lebo v opačnom prípade by sme si ju nevážili. Že musíš byť bez toho človeka a musí ti tak neskutočne chýbať, aby si si neskôr mohla vážiť jeho prítomnosť. Verím v rovnováhu života a verím, že tak isto je to s láskou. Lebo bez tých bezsenných nocí a bez tej bolesti by sme nikdy nepoznali ozajstnú hodnotu toho, keď môžeme zaspávať v jeho náručí.

Verím, že každá bolesť je na niečo dobrá a prosím ver aj ty. Aj keď si práve uprostred búrky a nevieš ako ďalej. Aj keď si myslíš, že to nikdy nebude dobré… ale áno bude. Pokračuj, bojuj a počúvaj svoj vnútorný hlas, lebo on ťa nikdy nesklame…

coverphoto: Photo by wenkui xiao on Unsplash

Facebook komentáre