Vždy bolo pre mňa slovo koniec príliš definitívne. Vnímala som ho ako ničotu, ktorá nastane po tom, čomu som sa tak veľmi chcela vyhnúť. Až raz, po rokoch od jedného takého konca som prišla na to, že koniec síce definitívny je, ale zároveň sa v tom istom momente začne nová životná etapa. Spočiatku ťažká a hrozivá, pretože k tomu prispievam ja svojím strachom.
Pretože ten, koho koniec niečoho zdeptá, sa bráni novému životu. A taká som bola aj ja. Myslela som si, že ak sa musím vzdať niekoho, koho milujem, všetko sa pre mňa končí. No dnes viem, že zlomené srdce ma naučilo mnohým veciam. A spätne môžem tomu, kto mi ho zlomil, len poďakovať.
A tak ma zlomené srdce naučilo, že…
unsplash.com
Ak niekoho milujem, ešte to neznamená, že sme si súdení. Niekedy jednoducho musíme stretnúť človeka, ktorý nás doslova zničí, aby sme dostali možnosť vybudovať sa odznovu. Aby sme sa stali osobou, ktorá sa nenechá poblázniť citmi a nikomu viac nedovolí, aby ju svojimi sľubmi úplne zaslepil.
Zlomené srdce ma totiž naučilo, že na bolesti, ktorú prežívame kvôli iným, máme veľký podiel viny i my. Pretože veríme, že raz to bude dokonalé, hoci je to len falošná ilúzia, ktorou sa nechávame unášať. Je to predsa ľahšie, ako si povedať, že tento človek k nám jednoducho nepatrí, a začať hrdo žiť svoj život bez neho.
Dnes už viem, že prestať milovať zo dňa na deň niekoho, kto nás zraňuje, nie je možné. Citom sa rozkázať nedá… Ale stále je možné si povedať, že hoci milujem, musím odísť, pretože ma táto jednostranná láska ničí.
Zlomené srdce ma naučilo, že mi ho iní zlomia len natoľko, koľko im ja sama dovolím…
Ak by som pred rokmi vedela to, čo teraz, nebojovala by som do konca. Nečakala by som na to, kým to ukončí ten druhý, ale ukončila by som to ja. Nedržala by som sa svojej nádeje, ale pustila by som ju preč, nech radšej sadne na plecia niekomu, pri kom to má ešte zmysel.
unsplash.com
Zlomené srdce ma naučilo toľkým veciam, že ich dnes neviem všetky ani vymenovať. No viem, že sa chcem naučiť ešte niečo… Raz by som chcela milovať seba tak veľmi a oddane, ako som kedysi milovala druhých. Pretože len vtedy budem vedieť v správny čas odísť zo vzťahov, ktoré nie sú pre mňa tie pravé. Hrdosť a láska k sebe samej by mi viac nedovolila zostávať po boku niekoho, kto ku mne nepatrí…
A tak mi nezostáva nič iné, len dúfať, že ma posledné ponaučenie ešte len čaká. Viem, že za celým týmto obdobím dá definitívnu bodku, a áno – nastane tak koniec. Koniec etapy, ktorá síce bolela, ale musela som si ňou prejsť.
Pretože vďaka bolesti sa naučíme oveľa viac ako v časoch, kedy pociťujeme len šťastie. Je to fakt, ktorý musíme prijať a s ktorým je potrebné prestať bojovať. Zlomené srdce ma naučilo, že sa nič nekončí. A ak sa niečo predsa len končí, je to dobre. Dobre pre mňa…
Coverphoto: pexels.com
