Vybral si si ju, spomedzi všetkých, spomedzi mňa. Kedysi som to bola ja, koho si všade hľadal, neubehlo ani tak veľa času a zrazu ma nehľadáš, zrazu ma neriešiš, zrazu neexistujem, zrazu ma nechceš, ale chceš ju. Čo má ona a ja nie? Je krajšia? Je chudšia? Je milšia? Je lepšia? Hľadám na nej niečo, čo ja nemám. Lenže to sú moje oči, nie tvoje. Snažím sa svoje srdce upokojovať, že možno raz pochopíš, no aj keby… Ja už ťa nebudem chcieť. Nebudem niekoho druhou šancou, mala by som byť prvou voľbou.
unsplash.com
Nebola som. Nie som…
Vraví sa, že vrana k vrane sadá. A to bol aj tvoj prípad, nemôžeš chcieť niekoho, kto je pre teba až moc dobrý, kto by ti dal všetko, zatiaľ čo ty to všetko nechceš, kto bol odhodlaný stáť pri tebe v dobrom aj v zlom, lebo tak vzťahy fungujú, avšak ty si to nechcel. Netuším, čo si chcel, ale to, čo som ti ja ponúkala, nebolo dosť. Zrazu si mi ukázal chrbát, v poriadku. Snažím sa byť chápajúci človek, a keď sa láska jednoducho nepodarí na oboch stranách, bolí to, ale učím sa kráčať s tým ďalej.
V poriadku, že ťa očarila viac, že má v tvojich očiach niečo, čo ja nikdy nebudem mať. Čo v poriadku nie je, bolo tvoje správanie, že jeden deň si bol mnou očarený a druhý si nevedel, ako sa volám. Že jeden deň si ma chcel vidieť a na druhý si ma nespoznal na ulici, to, že keď sa naše oči stretli, správal si sa chladne, správal si sa, ako keby si nemal srdce, ako keby som bola niekto, koho si nikdy nevidel.
Tvoje chladné a priam až egoistické správanie je neodpustiteľné… Teda odpustila som ti, no nezabudla. Odpustila som ti všetko. Tvoje srdce chcelo inú, tvoj rozum ma odmietal, priam až nemal rád, tvoja duša kričala. Na všetky strany. Moja nálada upadala a upadala, moje pocity chladli a chladli… A ty si odchádzal.
unsplash.com
A potom som odišla navždy…
Neviem, ako vyzerajú tvoje oči, pamätám si však, ako sa pozerali na ňu. Pamätám si, ako si ma ignoroval, ako ti vyslovene vadilo, ak som sa ti čo i len prihovorila, pamätám si, ako som ti prekážala. Po všetkých vetách, ktoré sme si napísali, neverím, že sme prišli do tohto bodu. Neverím, že sme nevyslovili otázky, neverím, že sme si neodpovedali. Teda, vlastne ma to ani neprekvapuje. Teba tie otázky otravujú a nezaujímajú a ja? Ja som veľmi hrdá, ja som veľmi zlomená na to, aby som počúvala slová, ktoré ty nevieš povedať.
Každé slovo, každá veta, či už najkrajšia alebo najhoršia, sa dá povedať rôzne, ale ty nevieš rozprávať vôbec. Inak by sme boli inde. Boli by sme. Nebudeme. Možno si práve našiel ženu svojho života a možno si práve o ženu svojho života prišiel. Ktovie. Nemôžem sa porovnávať s nikým. Všetci sme unikátni. Ale ak si povedal, že si muž slova, tak čoho si potom bol muž? Klamlivého slova?
Nemôžem, nechcem a ani nebudem sa na teba hnevať…
To, ako si sa zachoval a prečo, vieš len ty. To, prečo si ma tak rýchlo vymazal, vieš len ty. Nikdy sa ťa na to ale nespýtam, nikdy už o mne nebudeš počuť, nikdy neskrížim tvoju cestu. Nikdy to nebudem ja, kto to spraví. Ako sa s našimi kartami zahrá osud, to netuším, ale viem, aké karty v rukách držím ja a ako s nimi naložím. Mám svoju hodnotu, ktorú ONA nemá. Áno, hrá sa na niekoho, kým nie je. Ale to ty nevidíš. Snažím sa zachrániť sa slovami, ako ma ONA zachránila pred tebou. Možno by som jej mala byť nakoniec vďačná, že si „zobrala“ muža, ktorý tak rýchlo a ľahko mení slová, mení pocity, mení túžby.
Možno by som nemala na nej hľadať niečo, čo ja nemám, ale mala by som hľadať na sebe niečo, čo ja mám a ona nie. Mám rozum, ona nie, keď toto dopustila. Žena, ktorá vedela o mojich pocitoch, a aj tak jej boli ľahostajné. Avšak v dnešnej dobe pozerá každý len na seba a na svoje túžby a svoje pocity. Hnevám sa aj na teba, aj na ňu, ale i na seba. V tejto sekunde sa hnevám na všetko, ale len v tejto sekunde. Akonáhle prejde ďalšia, bude to už iné. Všetky svoje pocity a emócie uvoľním a nechám ich odísť.
unsplash.com
Porovnávala som sa, hľadala chyby, na sebe na nej, na ňom…
Nikde neboli chyby, osud to chcel inak. Duše sa priťahujú. Tak vďačná som za teba bola, za tvoje oči, za tvoj úsmev a dnes? Chcela som napísať, že nie som, avšak to by som klamala. Som dosť silná na to, aby som dokázala napísať, že som za teba naďalej vďačná. Že tých pár pekných viet som si odložila, posunul si ma na tú najlepšiu cestu, na akej môžem byť, škoda, že tu nie si so mnou, aby sme spolu išli touto cestou, avšak viem, že ty by si ma len ťahal tam, kde ja už dávno nepatrím. Tam patrí ona, tam patríš ty.
Oslobodil si ma, i keď si mi ublížil. A ľuďom, na ktorých nám záleží, by sa ubližovať nemalo. Takže na konci mojich viet, môjho premýšľania, môjho spomínania si uvedomujem, že si vlastne ku mne nikdy nič necítil, že to všetko bolo len hrané, že to všetko bol výplod mojej túžby, nie fantázie, lebo ak by som snívala náš príbeh, skončil by sa inak. Uvedomujem si, že si ma nechcel a nebol si mužom ani vtedy, aby si mi to povedal. Takže, dievča, to, ktoré spávaš s mužom, s ktorým som kedysi spala ja, ďakujem ti, že si sa ulakomila na niekoho, kto mne za to nestojí. Snáď to má cenu aspoň pre teba.
Veď samota robí svoje…
Škoda, že ľudia nevidia to najdôležitejšie v živote a že nepochopili, že si nehľadáme niekoho, lebo sme sami, hľadáme niekoho, aby sme boli spolu sami. Lenže ako som už napísala, vrana k vrane sadá, rovnaký rovnakého hľadá. A tak nie je miesto pre mňa v tvojom živote. A je to vlastne o tom, čo ja mám a ona nie. Aj keď v tvojich očiach to bude vždy o tom, čo má ONA a ja nie.
A to rozhodne ja nechcem a ani nepotrebujem. Lebo mám na viac ako na muža, ktorý nevie, čo chce, mám na viac ako na chlapa, čo mení ženy podľa toho, ktorá sa dá lepšie či ľahšie skrotiť, je pristúpenejšia a podľa neho lepšia. Prajem vám ten najkrajší vzťah, aký si viete vy dvaja dať. Lebo láska je najviac a vždy bude. Ďakujem, že si si vybral ju a nie mňa. Obaja sme získali viac, ako stratili. Ja druhú šancu a ty? Snáď ženu na celý život. (sarkastický smiech)
S ňou som sa porovnávala,
chyby na sebe hľadala.
Ľutovala, ako som o teba prišla,
ako tá naša túžba niekam odišla.
Neuvedomovala si, aký dar som dostala,
plakala som, zatiaľ čo ona s tebou spala.
Neskoro som uvedomenie v sebe našla,
ako ďaleko som preto len zašla.
Uzamkla som sa pred tebou,
vyriešila všetko jednou odpoveďou.
Nezáležalo ti na mne ani trošičku,
tvojím správaním si mi urobil službičku.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Rochelle Leader on Unsplash
