Milý muž, ktorý si si uvedomil svoje chyby, nebudem ti klamať, nečakajú ťa ľahké mesiace. Vieš, ak si raz definitívne pokazil niečo, čo ona po tebe roky opravovala, nemôžeš čakať, že dáš všetko do poriadku ihneď. Ťažko jedným sľubom napravíš to, čo si ničil celé mesiace, ak nie i roky… Môžem ti však s istotou povedať, že ťa stále miluje, no rozhodne to neber ako záruku, že sa k tebe vráti.
Pretože zo vzťahu nás najčastejšie vyženie práve láska, ktorú stále cítime. To ona nás doslova vyháňa preč, ak vidíme, že s ňou nie je zaobchádzané tak, ako by sme chceli, ako o to sústavne prosíme.
Nie, neprestala ťa milovať, aj keď si jej dokazoval, že si jej lásku nezaslúžiš…
Vzťahy sa totiž nerozpadajú len preto, že ich naruší niekto tretí, že city ochladnú, že nastane stereotyp, ktorý je dôkazom, ako pramálo sa dvaja kedysi milovali. Odchádzame, pretože vieme, že to nemá zmysel. Pretože sme sa tisíc a jedenkrát presvedčili, že sme verili nezmyselnej láske, že sme na ňu vsadili všetko a vyhrali ničovaté nič.
Možno ťa milovala čoraz viac. Možno jej tá láska dokazovala jej vlastnú bezmocnosť. Možno sa aj kvôli nej cítila malá, bezvýznamná a nemohúca – ako tá, ktorej láska nestačí na to, aby sa všetko obrátilo na dobré. A poviem ti, že toto poznanie čudné človeka zničí… Zvláštne, čo všetko sa v nás odohrá, ak milujeme tú nesprávnu osobu, že? Koľko pocitov sa do našej duše vyplaví, koľko zúfalstva dokážeme zrazu v sebe nahromadiť.
A v tomto chaose sa ona borila celé roky…
Najprv si zničil ju a potom všetko, čo bolo medzi vami. Až sa jedného dňa vedľa teba prebudila a neverila, akých bláznovstiev bola schopná. Koľko chýb na vlastnej sebaúcte napáchala a koľkokrát si bez váhania dokázala bodnúť nôž priamo do srdca. Jedného dňa proste prišla na to, že v tom už nechce a nemôže pokračovať. A to bol ten moment, kedy si zasa ty dospel k poznaniu, že nič nie je samozrejmé, hoci to dlho predtým pôsobilo nemenne.
Milý muž, ktorý si si uvedomil svoje chyby, snaž sa, prosím, najprv pochopiť ju. Tú ženu, ktorú si od seba odohnal. Skús sa aspoň trochu vcítiť do jej kože a spýtaj sa seba, či by tebe teraz stačilo jedno ospravedlnenie, jeden prísľub veľkolepej zmeny. Odpoveď asi poznáš. Nestačilo… Pretože po tom všetkom by si už na lásku neveril a pokračovať v komédii, ktorá sa hrá na úprimné city, by sa ti veru nechcelo.
A tak ťa prosím, daj jej čas…
A ak jej ho dať nechceš, daj jej už po tom všetkom slobodu. Nelákaj ju späť, ak sú za tým len hry tvojho ega, ak sa v tebe viac ako láska ozvala zlomená hrdosť. Nevrav jej, že všetko bude dobré, pretože rovnaké slová si kedysi vravela ona a dnes im už vôbec neverí.
No ak to s ňou stále myslíš úprimne, musíš si počkať. Pokojne i tak dlho, ako dlho si jej ty ubližoval. Pretože ona teraz nepotrebuje počuť ďalšie sľuby. Potrebuje pochopiť, že si zaslúži lásku, bez ohľadu na to, ako si sa k nej správal. Potrebuje uveriť, že láska existuje a nemusíme si ju vydobýjať. Potrebuje nájsť seba, aby raz mohla opäť nájsť kúsok lásky i v tebe. Potrebuje presne ten čas, ktorý ti ešte nedávno dávala i ona.
Coverphoto: Photo by James Adams on Unsplash