Ženská duša je síce silná, no nie je nezlomná. Spočiatku sa môže zdať, že žena zvládne všetko a nič ju nepoloží. Sčasti je to síce pravda, ale… ak je toho na ňu príliš, ak ju zraňuješ dookola každým dňom čoraz viac, potom stačí už len maličkosť a… zničí ju to. Nastanú v jej živote dni, ktoré pripomínajú búrku. Intenzívnu a schopnú zrovnať so zemou všetko, čo sa jej postaví do cesty.
Možno vieš, že sa k nej nesprávaš tak, ako by si zaslúžila, no zároveň s tým nechceš nič urobiť. Vyhovuje ti to… Chceš ju mať pri sebe, no nechceš ju mať neustále so sebou, vo svojom srdci. Chceš, aby bola tu, keď to potrebuješ, no keď ťa potrebuje ona, odmietneš jej byť oporou. Chceš iba brať, no nechceš dávať.
unsplash.com
Nič však netrvá večne…
Prešiel už nejaký ten čas, odkedy sa s ňou zahrávaš, a možno máš i pocit, že čím viac ju zraňuješ, tým viac si ju k sebe pripútavaš. Zdá sa ti, že sa tá hra podľa tvojich pravidiel vyvíja nad tvoje očakávania. Jednoducho si s ňou môžeš robiť, čo len chceš, a ona tu stále bude, čakajúc, že sa raz naplnia sľuby, ktoré si jej dal, alebo si ich možno dala ona sama. Si si istý, že ak sa to raz skončí, ty budeš tým, ktorý vysloví slovo koniec. Nie ona…
Avšak v skutočnosti je to celkom inak. V jej vnútri je skrytá časovaná bomba, ktorá tiká úplne potichu. Dokonca tak ticho, že si ju nevšíma nik. Ani ty, ani ona. Ale predsa je tam a čaká na svoj čas. Deň za dňom sa jej životnosť skracuje a ty to podporuješ každým svojím činom, každým skutkom či slovom, ktoré jej ublíži. A hoci svoju bolesť nedáva najavo, ver, že jej vnútro kričí, priam sa zmieta v bolestivých kŕčoch, aj napriek tomu, že navonok je všetko pokojné.
Pomaly ale isto v nej zabíjaš všetok cit. Úplne všetok, ktorý v sebe kedy mala, a sám vieš, že ho bolo dosť. No vďaka tebe ubúda. Každým sklamaním, ktoré jej spôsobíš, zmizne jeden kúsok, zakaždým, keď pre teba s vierou, že sa niečo konečne zmení, urobí, ti jeden kúsok dobrovoľne dá. A vždy, keď potrebuje trochu citu ona a ty jej ho neodovzdáš, zmizne z jej srdca ďalšia časť.
unsplash.com
A po čase sa stane, že v nej už neostane nič…
Nič, čo ju predtým napĺňalo, tešilo alebo v nej dokázalo vzbudiť lásku. To, čo predtým bolelo, je teraz až mrazivo pokojné a chladné. Nečakaj, že bude kričať alebo ťa prosiť o to, aby si ju miloval. Na nič z toho už nebude mať dôvod.
Zistí, že predtým milovala niekoho, kto jej je teraz cudzí. Niekoho, koho ešte nedávno považovala za svojho ochrancu, a až teraz prišla na to, že jej paradoxne práve on ubližoval najviac. Ten, komu sa chcela schovať do náručia, je tým, od koho mala čím skôr utiecť, pretože práve on je tým človekom, ktorý ju zlomil najviac. Nebude ľutovať, že ťa stretla. Ale oľutuje všetok čas, ktorý ti kedy venovala.
A keď sa toto stane, ver, že práve nastal koniec. Presne ten, ktorý si chcel raz urobiť ty. No predbehla ťa ona, o to skôr, koľkokrát si v jej duši našiel slabé miesto a zničil si ho. Raz totiž nastane ten deň, kedy sa na teba pozrie a nebude chápať, prečo o teba tak bojovala. Prečo práve k tebe cítila to, čo cítila. A časom zabudne aj na to, ako tá láska vlastne „vyzerala“. Pretože zistí, že to láska v skutočnosti ani nebola.
Nič nie je večné. Ani „láska“, ktorú sa snaží pri živote udržať len jeden. Raz sa všetko skončí, ty prídeš o istotu, že tu ona bude navždy a že raz budeš ty tým, kto sa rozhodne skoncovať s touto hrou. A ona… ona istotu nadobudne.
Bude si istá v tom, že už viac nikomu nezverí svoje city…
Už nikdy nikomu nedovolí, aby ju zranil, aj za cenu toho, že sa bude láske vyhýbať. A po čase si tiež bude istá, že nie je slabá… Len na chvíľu dovolila tebe, aby si ju slabou urobil.
Pamätaj, že ženu môžeš zlomiť. Kto chce, nájde si na to hneď viacero spôsobov. Ale zlomíš ju len na istý čas. Potom sa stane silnejšou a ty ju vlastne len „zaočkuješ“ voči ďalším sklamaniam.
Coverphoto: Photo by Marta Filipczyk on Unsplash
