Myslím, že v našom živote nikdy nenastane fáza, kedy sa prestaneme učiť. Zastávam názor, že tie najcennejšie informácie a životné lekcie získavame práve vtedy, keď nesedíme v školských laviciach. Keď sa ocitneme životu zoči-voči a žiaden učiteľ nám nenazerá ponad plece. Sme tak odkázaní len sami na seba, na svoju intuíciu a na to, čo cítime alebo necítime.
A práve vtedy sme najzraniteľnejší. Robíme chyby, za ktoré však neskôr, keď všetko prebolí, môžeme byť vďační. Vďaka tomu totiž prijmeme tú najcennejšiu lekciu, ktorá nás do života, ktorý máme pred sebou, pripraví lepšie než čokoľvek iné.
No napriek tomu mi je občas ľúto, že som niektoré veci nevedela skôr…
pinterest.com
A možno som ich niekde vo vnútri tušila, no nechcela som si to priznať. Možno som len naivne dúfala, že sa niečo zmení a živila som v sebe nádej, ktorá keď definitívne zhasla, zrútil sa mi na istý čas celý môj svet.
Avšak v týchto chvíľach viem, že vďaka príučkám, ktoré som dala v podstate sama sebe, už viac rovnaké chyby neurobím. Pamätám si tú bolesť, akoby to bolo včera, keď sa mi rozliala po celej duši a ja som zistila, že už ďalej nevládzem.
To, čo som mala vedieť skôr, je…
Napríklad to, že sa nemôžem trápiť kvôli konaniu iných ľudí. Nemôžem sa donekonečna pýtať, kde som urobila chybu a prečo sa niekto rozhodol z môjho života odísť. Dnes už viem, že ľudí, ktorí ma zrania, vo svojom živote udržať nechcem. Dám im najavo, že sa pre mňa stávajú cudzou osobou a môžu si naďalej robiť to, čo sa im zažiada.
Mala som vedieť skôr, že láska niekedy nestačí. Je to krásny cit, ktorý dokáže človeka pozdvihnúť do nebies, no občas ani sila lásky nie je postačujúca. Ak sa stretnú dvaja, ktorí sa do seba zamilujú, nemusí to vždy skončiť šťastne. Dnes už viem, že ak láska bolí, je adresovaná nesprávnej osobe a mne neostáva nič iné, iba sa s tým zmieriť.
Mala som vedieť skôr aj to, že snažiť sa o čokoľvek do posledných síl nemá význam. Tí, ktorí chcú odísť, odídu aj napriek môjmu úsiliu ich vo svojom živote udržať. Nikdy nebudem v niekoho očiach dokonalou, ak on sám ma takú nechce vidieť.
pinterest.com
Ak by som mohla vrátiť čas, zbierala by som pekné okamihy namiesto vecí a uznania druhých. Viac ako iným by som dokazovala práve sama sebe, že môj život stojí za to. Dnes už totiž viem, že to posledné, čo by malo trápiť, je úsudok iných. Vzťahy sú tak krehká záležitosť, že sa môžu pominúť zo sekundy na sekundu. No to, čo mi navždy zostane, sa skrýva práve v mojej duši. Dnes už iným nedokazujem nič. Chcem, aby som na seba bola hrdá práve ja.
Samota nebolí, no naopak pomáha človeku nájsť rozvahu a vnútornú silu. Aj to je niečo, čo som mala vedieť skôr. Ak by tomu tak bolo, vyhla by som sa nekonečným nociam plným strachu, kedy som sa obávala toho, že raz ostanem sama. No neskôr som prišla na to, že to bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Že byť sám nie je to isté ako byť osamelý. Že niekedy je lepšie dopriať si pokoj osamote, ako sa večne trápiť v prítomnosti niekoho, kto so mnou len rovnako zaháňa strach pred samotou, no v skutočnosti ma nemiluje.
Ak by som stretla svoje mladšie ja, toto sú veci, ktoré by som mu povedala…
I keď… Možno som na tieto skutočnosti mala prísť sama a pekne krok za krokom si prežiť jedno sklamanie za druhým. Viem, že vďaka tomu som dnes človekom, akým som, a nič by som nemenila.
Život je nevyspytateľný, no jediné, na čo sa môžeme pri ňom spoľahnúť, je to, že nám vždy ukáže, či ideme dobrým smerom. Nemusíme robiť nič, iba ho počúvať a dôverovať svojmu srdcu.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Şahin Yeşilyaprak on Unsplash
