Čím sme staršie, náš život sa viac komplikuje. Čím sme staršie, máme toho na pleciach viac a viac. Niekedy túžime vrátiť sa do čias, keď sme boli deti a naše problémy vyzerali úplne inak. Vtedy však hrozivo… Veď čo nás stálo námahy vyžobrať si sladkosti po večeri. Alebo prehovoriť mamu, aby nás nechala hrať sa s kamarátmi o hodinu dlhšie.

Dnes máme úplne iné problémy. Sme vystavené stresu a od našich rozhodnutí závisí oveľa viac vecí. Máme zodpovednosť aj za iných, ale hlavne za svoje činy, ktoré nám vytvárajú náš vlastný život. Už nemôžeme pri probléme len tak utiecť a skryť sa do maminho náručia. Veľakrát sa táto rola dokonca otočí.

Ako život plynie, sme vystavené viacerým zmenám, ktoré musíme zvládnuť. Sme vystavené čoraz zložitejším situáciám, ktoré musíme vyriešiť. Čím sme staršie, naše rozhodnutia musia byť viac a viac „dospelé“, na rozdiel od tých, ktoré sme museli robiť ako malé dievčatká. Vekom je náš život jednoducho ťažší a náročnejší. Stávame sa plne zodpovedné.

Ale uvedomte si jednu vec. Čím ťažšiu situáciu prekonáme, tým viac sily sa v nás zrodí.

pinterest.com

Ako život pokračuje, učíme sa, ako prežiť. Učíme sa, ako prežiť, a nezáleží na tom, čomu všetkému sme už boli vystavené, dali sme to! Ak práve čítaš tento článok, som si istá, že môžeš zrátať jazvy, ktoré máš na duši či na tele. Ale uvedom si, že si dnes tu a všetky tie veci si dokázala zdolať a poraziť!

Možno sa niekedy sama zamyslíš nad tým, ako je možné, že si vôbec prežila minulý týždeň. Že si vôbec prežila rozchod, chorobu, stratu práce, ťažkosti v škole, problémy v rodine a milión ďalších vecí.

Odpoveď je, že si bojovníčka! Odpoveď je, že si v sebe našla silu, o ktorej si ani nevedela, že ju máš! Každá zlá vec, ktorej si stála tvárou v tvár, ťa nabila toľkou silou, že si oveľa viac pripravená čeliť tomu, čo príde v budúcnosti!

Takže vždy, keď ťa život postaví rovno pred problémy, spomeň si, ako ďaleko si sa už dostala! Spomeň si na každú jazvu, ktorú máš a uvedom si, že už je to len jazva, čo znamená, že si to prekonala!

Spomeň si na svoju silu. Na svoj tvrdohlavú chuť žiť a prežiť! Uvedom si, že mnohí ľudia na tvojom mieste by sa zosypali ako domčeky z karát. Ale ty nie…

Zatni zuby a pobi sa s tým. A vyjdeš ako víťaz, ver mi!

Vieš, ako to viem? Lebo si to už dokázala. Tak ako ja. Tak ako mnohé ďalšie silné ženy okolo nás. Prežila si všetko, čo bolo doteraz, prežiješ aj toto!

Prosím, nevzdávaj sa, pretože čo nás nezabije, to nás posilní. Prosím, bojuj a ver mi, že keď si myslíš, že už nemôžeš, môžeš ešte dvakrát toľko!–

– Raz, keď bolo všetko v mojom živote horšie ako totálne zlé (a nebolo to len zlomené srdce…), som napochodovala k svojej obvodnej lekárke, ktorá ma pozná od decka. Skalopevne rozhodnutá. Požiadala som ju, aby ma vypísala k psychiatrovi, pretože som sa už bála sama seba. Moja sila sa stratila. Moja nádej vyhasla… A ona sa na mňa pozrela, akoby som ju poprosila o dúhového jednorožca.

„Čo prosím? Si tá najsilnejšia ženská, akú poznám, načo je tebe psychiater? To ak tam pôjdeš ty, tak môžeme ísť rovno všetci. Pozbieraj sa, prefackaj sa a vidíme sa o mesiac.”

Prišla som domov, vyrevala oceán a zodrala hánky na stene nad posteľou. Bila som sa s ňou, kým som sa od únavy neposkladala na dlážku. A potom som sa uvidela v zrkadle. Utrela si zaslzenú tvár, poumývala krv z podlahy a začala žiť svoj život odznova. A dnes som tu a píšem pre Vás. Robí ma to šťastnou a viem, že s mojou doktorkou sa neoplatí hádať… 😉  

A ešte na záver… nechajte ľudí, nech vás súdia… nakoniec aj tak odsúdia len sami seba, je to ich bordel, nie váš…

Hlavu hore, si tá najsilnejšia žena, akú poznáš…

Coverphoto: thoughtcatalog.com

Facebook komentáre