Nie som hračka. Nemôžeš sa so mnou zahrávať, ako sa ti len zachce. Alebo, čo je vlastne na tom to najhoršie, ty vieš, že môžeš. Pretože ja ti to dovolím. Neviem, prečo to robím. Ničím tým len samú seba. Už niekoľko krát som si povedala, že dnes je ten deň, kedy ťa uvidím naposledy. Už niekoľko krát som si povedala stačilo.
No nestačilo. Vieš to aj ty, viem to aj ja. Neviem vysvetliť to, čo medzi nami je, no neverím, že to necítiš aspoň z polovice tak ako ja.
Keď sa nad tým však zamyslím, nikdy medzi nami nič nebolo. Sme len dvaja ľudia, čo sa nemali stretnúť, prípadne mali zostať len kamaráti. A čo ak sa u mňa niečo zmenilo? Čo ak je presne toto to, čo už nedokážem? Mám ťa vymazať zo života? Dobre vieš, že to nedokážem. Ak si ma z neho vymažeš ty, budem len čakať, kým to prebolí. No ja ten krok urobiť jednoducho neviem.
Neviem, čo si so mnou spravil a ako si spôsobil, že mám v hlave taký veľký zmätok. Vždy som vedela, čo chcem a išla som si za tým. Taká proste som. Prečo to pri tebe nejde? Prečo strácam slová, keď ťa vidím? Svojim spôsobom nie si ničím zaujímavý. Dokonca by som povedala, že si jedna z najhorších možností. Prečo je to však tak, že keby sa postavilo 10 mužov do radu, mohli by byť akokoľvek milí, dobrí, láskaví… a ty by si bol číslo 11, vybrala by som si práve teba? Prečo si sa stal mojou prioritou?
V skutočnosti sa poznáme len krátky čas. Povedala by som, že prikrátky na to, aby sa ti podarilo dostať do mojej hlavy. Ty si sa tam ale dostal a držíš sa ako kliešť. Neviem ťa z nej dostať.
Alebo sa len nesnažím, pretože ťa z nej dostať nechcem? Za ten krátky čas sme však zažili niečo, čo neverím, že zažiješ s inou. Neverím, že s inou sa tak smeješ ako so mnou, neverím, že s inou robíš to, čo so mnou, ani to, že ti je s inou tak, ako so mnou. Znie to tak, ako keby som si bola sebou istá, ale tým to vôbec nie je. Skôr je to tak, že viem, čo cítim, keď som s tebou a neverím, naozaj neverím, že to necítiš rovnako.
pexels.com
Keby si ty len vedel, akú neuveriteľnú radosť mi spraví jedna jediná správa od teba. Nebudem klamať. Raz, dobre priznávam dva krát, mi vyhŕkli slzy, keď si napísal. Nebolo to nič romantické, nič zaujímavé, bolo to možno len obyčajné ,,ahoj”. Vtedy som pochopila, že je zle. Že sa deje niečo, čo ma bude ešte veľmi bolieť. Pretože ak je niečo, čo viem, tak je to to, že my dvaja spolu nebudeme. Neviem prečo som o tom tak skalopevne presvedčená.
Ale asi to bude tým, že práve číslo 11, je tá najhoršia možnosť. Dve jednotky, to je to, čo sa mi na teba najviac hodí. Bohužiaľ by na teba sedelo tých jednotiek aj nekonečno, pretože si stále z nevysvetliteľného dôvodu mojou prioritou.
Naozaj sa snažím nechcieť od života veľa. Ak je to niečo, o čo sa môžem pokúsiť, idem si za tým. Som až moc ctižiadostivá a súťaživá. Od nás dvoch by som však chcela len jedno. Vyskúšať, aké by to bolo, keby sme boli my dvaja spolu. Nie tak, ako doteraz, ale tak, že by o nás niekto vedel. Že áno, oni dvaja tvoria pár. Neprajem si však lásku. Tá sa vynútiť nedá. Prajem si len spoločné chvíle a to, aby si nám dal šancu. Keď to nevyjde, zmierim sa s tým. Ale táto nevedomosť ma ničí. Ničí ma to, že sme nikdy ani nezistili, aké by to bolo. Daj mi šancu ma spoznať, ukázať ti, aká v skutočnosti som a koľko lásky ti viem dať.
