Tisíckrát som ti chcela napísať, no nikdy som to neurobila. Vždy som si povedala, že je to zbytočné, že len v tvojich očiach budem ja tou, ktorá nezvládla prehru a odmietnutie. Viem, že by si mojim slovám nerozumel. Ty to celé vnímaš inak a myslíš si, že to bol šťastný krok. Nebudem ťa presviedčať o opaku. Nateraz by to bolo márne. No kdesi v kútiku duše viem, že raz mojim slovám porozumieš. Len ak by boli vyrieknuté teraz, nepadli by na úrodnú pôdu. Avšak niečo podobné si raz povieš i ty sám…
Nevravím, že ti to želám. Stále nie som schopná priať ti niečo zlé. No každý okolo teba vie, ako sa toto skončí. V čase, keď sa ja pozbieram z toho, čo sa stalo, a budem opäť šťastná, sa tebe otvoria oči, ktoré máš teraz zavreté.
pinterest.com
Ja som prišla o časť svojich snov. Schválne nepoviem, že o všetky, pretože som už dosť veľká na to, aby som sa naplno oddala len jednému človeku. No ty si stratil…
Niekoho, kto by tu pre teba bol vždy.
Niekoho, koho by si nestratil, nech by sa dialo čokoľvek, ak by si ty sám nebol tým, kto ho od seba odženie.
Niekoho, kto bol ochotný počúvať ťa, hoci presne to isté potreboval práve on.
Niekoho, kto ťa miloval tak, že občas zabudol sám na seba.
A to je to najviac, čo ti niekto môže ponúknuť…
Stratil si to, čo už možno nikdy viac nenájdeš. Časom pochopíš, že toto je to, čo všetci hľadáme. Bez rozdielu po tom túži každý z nás, len sa občas v živote stratíme natoľko, že nedokážeme pomenovať to, čo potrebujeme. A tak hľadáme, pričom poriadne nevieme, čo vlastne… Niekoľkokrát sa necháme zraniť a niekoľkokrát sme zasa my tými, ktorí zrania.
Preto sa na teba nedokážem hnevať. Cítim len bezmocnosť, smútok a žiaľ. No hnevom by som to nenazvala. Pravdepodobne ešte asi nevieš, na čom v živote záleží. Nie je to krása, nie sú to chvíle, počas ktorých tebou lomcuje vášeň. Pretože to sú veci, ktoré vyprchajú. Stratia sa a pomaličky splynú s každodenným zhonom. Nechajú sa zasypať starosťami, ktoré sa objavia vtedy, keď ich čakáme najmenej.
A vtedy nastáva čas, keď potrebujeme niečo iné…
Napríklad blízkosť nepodmienenú túžbou. Alebo blízkosť niekoho, s kým sa cítime bezpečne, hoci tam vonku na nás čaká množstvo nástrah. V týchto okamihoch sa na svet prestávame pozerať očami, pretože aj tá najkrajšia tvár stráca svoju krásu, keď jej duša trpí. Vtedy sa na všetkých pozeráme iba srdcom, ktorého jediným prianím je tĺcť s iným srdiečkom v harmónii. Bez toho, aby sme niečo museli vysvetľovať, aby sme sa o to museli prosiť.
pinterest.com
Také niečo sa nedá nájsť len tak hocikde. Sú ľudia, ktorí to šťastie nemali nikdy. Chceli milovať, no nenašli nikoho, kto by to vedel v rovnakej miere oplatiť. Ty si to však našiel. A povedal si si, že chceš niečo iné.
Budem to rešpektovať…
Ale, prosím, spomeň si na mňa, keď raz prídeš na to, že si v minulosti zahodil vzťah, ktorý mohol byť večný. Nie však z dôvodu, aby si sa vrátil späť ku mne. Ja to už nechcem. Spomeň si na mňa preto, aby si v budúcnosti vedel, čo presne máš hľadať. Aby si sa opäť nenechal opantať chvíľkovou túžbou. Aby ti nik už nikdy nepobláznil hlavu natoľko, že si prestaneš uvedomovať, na čom naozaj záleží.
Nie je dôležité to, čo vidíš očami. Ale to, čo pri svojich najbližších cítiš, keď ti je najťažšie. Ten, čo ťa prinúti usmiať sa, aj keď ťa celý svet rozplakal, ten je najdôležitejší… No kým na to niektorí z nás prídu, urobia množstvo chýb. A práve takýchto ľudí zo svojho života vylúčia, pretože si myslia, že krása a túžba je to, na čom záleží…
Autor: Lucia Skoncová
Coverphoto: Photo by Naitian（Tony） Wang on Unsplash
