Myslím, že nie som jediná, ktorá si tým prešla, hoci by som rada tvrdila úplný opak. Väčšina ľudí, bohužiaľ, stretne niekoho, ako som stretla i ja. Človeka, ktorý nemiluje, no za lásku skrýva svoj zámer. A ten je mi i dnes záhadou… Skutočne neviem, prečo sa ma toľko držal, dôsledkom čoho som sa ho držala ja. S najväčšou pravdepodobnosťou som sa stala hračkou v jeho rukách a on sa síce zaľúbil, no nie do mňa. Zamiloval sa do príležitosti niekým konečne manipulovať.

A ja som mu to dovolila. Pretože som mala na nose položené ružové okuliare a ich sklá mi každodenne prikrášľovali realitu. Zo šedých tieňov vytvárali v mojich očiach pestrofarebnú hru svetla, ktorá ma neustále pútala. Dovolila som mu to. Nevedomky. Nechtiac. S dobrým úmyslom, so srdcom horiacim spaľujúcou láskou, ktorá všetko, čo bolo predtým vo mne živé, postupne zničila a zabila.

pinterest.com

Vraví sa, že láska má všetko uľahčovať…

No táto bola iná. Akonáhle som sa zamilovala, všetko sa zmenilo k horšiemu. Zatiaľ čo ja som jej príchodom vycítila vidinu krajšieho života, on zavetril príležitosť. Príležitosť na to, aby začal žiť dôstojnejšie, no na môj úkor. Cudzopasil na všetkom, čo som si dovtedy sama zbierala a ukladala v sebe. 

Ak vás vzťah oberie o niečo hmotné, dokážete sa s tým vysporiadať. Odhodíte niečo, čo sa dá získať znova cestou, ktorou ste už raz prešli. Poučíte sa, vystrábite sa z toho… No ak vám vezme čosi, čo bolo vo vás odjakživa, s čím ste prišli na svet a nevedomky ste to zveľaďovali, stane sa z vás len prázdna schránka bez duše, bez životného cieľa, bez vyhliadok do budúcnosti, ktorá presne nevie definovať, o čo vlastne prišla. 

Chýba jej niečo, čo predtým považovala za samozrejmosť a nevie to nájsť, pretože netuší, čo má hľadať. Ak totiž stratíte sami seba kvôli druhému človeku, musíte pochopiť, že roky urážok, ktoré ste počúvali, podceňovanie, ktorému ste čelili, strach, s ktorým ste sa zobúdzali, nezmiznú z vašej mysle odchodom danej osoby. Zostáva to vo vás, až kým sa nerozhodnete tomu čeliť.

pinterest.com

Koncom takéhoto vzťahu sa totiž všetko ešte len začína…

Drahá žena, ak máš za sebou podobnú skúsenosť, chcem len, aby si vedela, že v tom nie si sama. Viem, že aj ty si praješ, aby si bola jediná, pretože to, čo si si prežila, nepraješ nikomu. No zároveň zasa viem i to, že bytostne túžiš počuť, že si tým prešiel aj niekto iný. Chceš sa cítiš tak, aby si zapadla do davu, potrebuješ počuť, že je v poriadku, ak práve toto zažívaš. A určite chceš počuť i to, že nebude trvať naveky.

Musíš pochopiť, že jeho pohľad na teba opisuje jeho, nie to, aká v skutočnosti si.
Musíš sa zaťať a povedať si, že toto obdobie patrí do tvojej minulosti, s ktorou ťa už okrem spomienok nič nespája.
Musíš si pravidelne opakovať, čo všetko si už dokázala, a pripomínať si to vždy, keď na teba doľahne pocit menejcennosti.

A buď si istá, že si silnejšia ako ktokoľvek iný, inak by si z tohto vzťahu nikdy neušla…

Po tom, ako prišiel koniec, som sa všetko začala učiť odznova…

Doslova. Učila som sa vstávať ráno z postele a veriť, že nájdem zmysel svojho bytia. Pripomínala som si rozdiel medzi láskou a zničujúcou závislosťou na človeku, ktorý mi len ubližuje. Učila som sa nanovo žiť, nechať niektoré veci za sebou a začať si opäť dôverovať. Musela som prísť na to, ako sa vyformujem tak, aby sa mi nikdy nič podobné nestalo, no zároveň aby som raz, keď všetko prebolí, dokázala opäť milovať.

A to bolo na tom všetkom to najťažšie…

Coverphoto: Photo by Remy_Loz on Unsplash

Facebook komentáre