Bolí to, že? Ten pocit, že si nejaká nekompletná. Dýcha sa ťažko, budúcnosť ťa straší, v súčasnosti nenachádzaš žiaden zmysel. Všetko je akési iné. Ťažšie, boľavejšie… Nič nie je isté, pretože sa práve nachádzaš v období, kedy vieš, že musíš zabudnúť, ale ešte to nechceš. Nechceš ho vymazať, pretože vieš, že to nedokážeš a že na to ešte nie si vôbec pripravená. Práve premýšľaš, či ťa tie spomienky bolia, ale sú tvojou spásou…

Dievča, ty si sa v ňom stratila. A je úplne normálne, že teraz žiješ tým, čím žiješ. Je v poriadku, že vedieš vnútorné boje, že zatiaľ čo v jednu chvíľu chceš byť na seba láskavá, v druhú sa začínaš nenávidieť. Nevieš, čo chceš, nevieš, čo potrebuješ cítiť, nevieš, ako z toho von. Nevieš, či ti život zničil alebo ťa aspoň na chvíľu urobil šťastnou…

unsplash.com

Je v poriadku, že bojuješ sama so sebou…

Doteraz si totiž bojovala o neho, no časy sa zmenili. On tu už nie je. Preto jedinou, s kým môžeš zvádzať boj, si ty. Chceš ho ešte milovať? Viem… Nevieš mi na to odpovedať. Chceš ho späť? Chceš aj nechceš, pretože si z toho vzťahu natoľko vyčerpaná, že už nemáš síl, aby sa to všetko zopakovalo, ale na druhej strane… Predsa len nad tým premýšľaš. Že by bolo fajn, ak by sa tu teraz objavil a ty by si sa mu vrhla do náručia. No vlastne… Keď si to predstavíš, máš chuť sa preplieskať. Ach, opäť ten vnútorný boj…

Chaos, zmätok, bolesť, strach, vyčerpanie… To všetko je v tebe. To preto sa strácaš vo svojom srdci, ktoré vyzvalo na súboj tvoju myseľ. To preto nevieš, čo presne cítiš k nemu a k sebe samej. To preto… Si teraz tam, kde si. Na pokraji síl, na veľkom rázcestí, ktoré ti núka toľko ciest, no ty máš chuť nevykročiť na žiadnu cestu, iba sa vrátiť späť. Tam, kde to už poznáš, hoci to vôbec nebolo ružové.

unsplash.com

Čoskoro sa nájdeš… 

Aj toto prebolí. Príde deň, kedy ťa už spomienka na neho nebude bolieť. Možno je tento moment za rohom, možno ťa ešte čaká kusisko cesty. Ale jedna vec je istá… Znovu to budeš ty. A on? On už bude kdesi za horizontom tvojho života. Áno, zanechá na tebe istú stopu. No nebude tak veľká, aby si sa pre ňu neustále strácala. Bude tvojou lekciou, nie katastrofou, ktorá by ťa celú zničila.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nepotrebujem jeho, potrebujem samu seba

Čoskoro sa nájdeš. Čoskoro sa na seba prestaneš hnevať, že ho miluješ i nemiluješ, že chceš byť k sebe láskavá, no zároveň sa chceš prefackať. Čoskoro pochopíš, že odísť musel, pretože bral tvojmu životu zmysel, no ty si sa oklamala, že práve on ti ten zmysel dal. Čoskoro pochopíš, že to, čo sa stalo, sa stať malo, a že nikoho, kto nám ublížil, nebudeme milovať večne.

Bude to čoskoro. Každý boj sa raz skončí. Všetko, čo sme stratili, raz nájdeme. Možno nie presne v takej forme, o akej teraz uvažujeme. Ale vráti sa nám to späť. Raz… Keď nájdeme sami seba a odhodíme strach. Keď si povieme, že najlepšie, čo môžeme urobiť, je zabudnúť na tých, ktorí nás hľadiac nám do očí zabúdali milovať.

Autor: Laura L.

Coverphoto: Photo by Riccardo Mion on Unsplash

Facebook komentáre