Ak by som mala byť úprimná, neznášam túto dobu. Neznášam, že sa každý ponáhľa. Že jeden neberie ohľad na druhého, ale na druhej strane sa každý stará do každého. Neznášam, že ľudia chcú rozhodovať o živote niekoho iného. Prečo by mali?
Doba, spoločnosť a okolie na nás vyvíjajú taký tlak, že občas naozaj nevieme, kto vlastne sme.
Nie si sama, aj ja mám občas pocit, že tento život je príliš rýchly. Mám pocit, že som zaseknutá v minulom storočí, že do tejto bláznivej džungle nepatrím. Neznášam dnešných ľudí, ktorým ľudskosť nič nehovorí.
Niekedy mám toho naozaj plné zuby a jediné, čo by som chcela, je postaviť si dom niekde v lese a po zvyšok života kŕmiť srnky. Znie to bláznivo, však? Možno to máš rovnako. Možno si práve v období života, kedy je toho na teba zrazu veľa. Kedy od teba chce každý všetko a ty vlastne ani nevieš, čo naozaj chceš TY.
Prosím, spomaľ…
Ak máš pocit, že je toho priveľa, proste sa zastav. Zosadni z toho rýchlika a nepokračuj ďalej v niečom, čo necítiš, že je správne. Vypni telefón, zalez pod perinu a daj si oddych. Neodpovedaj na otázky, na ktoré ani sama nepoznáš odpoveď. Ak na teba ľudia budú tlačiť, proste si ich nevšímaj. Prečo by si mala robiť unáhlené rozhodnutia len preto, aby bol niekto iný spokojný?
Kúp si letenku, odleť do tepla, keď už máš plne zuby tejto zimy. Urob hocičo, aby si sa cítila šťastná a slobodná. Zastav svoju myseľ a nerieš, čo si pomyslia ľudia. Je to tvoj život. Skúsme všetci aspoň raz za čas prebudiť to dieťa v sebe a nerobiť veci v obave, že to bude mať nejaké následky. Skúsme proste žiť, neriešiť peniaze, prácu a to pomyselné „musím“, čo máme v sebe.
Samozrejme, že tým nechcem povedať, aby sme bezhlavo rozhadzovali a žili v akejsi bubline…
Mám však pocit, že ľudia sú v dnešnej dobe tak fixovaní na peniaze a na povinnosti, že si jednoducho nedokážu užiť, ani keď majú voľno. Nedokážu oceniť ani prítomnosť ľudí okolo seba, lebo to berú ako samozrejmosť. Mám pocit, že nad ľudským citom prevládajú peniaze.
Pritom náš čas je tak drahocenný a je ho tak málo, že koniec koncov, tie peniaze nám budú aj tak nanič.
Vieš, ja som zástanca myšlienky, že byť v živote trošku nerozvážny a bláznivý je proste super. Máme predsa len tento jeden život, tak prečo by sme sa mali prispôsobiť tejto dobe, keď to tak necítime?
Prečo by sme mali uspokojiť s plytkými vzťahmi tohto storočia, keď nás to vôbec nenapĺňa?
Prečo by sme nemohli veriť, že raz príde niekto, kto bude presne taká duša ako my? A on raz príde. Nie je predsa nič zlé na tom, že zostaneš chvíľu sama. Buď sama, ak máš pocit, že si ešte nestretla nikoho, kto by za to naozaj stál. Daj si pauzu aj od vzťahov a uži si samotu. Veď je to úplne normálne.
Prestaňme teda zbierať peniaze a materiálne veci, keď v tom po čase aj tak nenájdeme potešenie. Poďme zbierať zážitky. Poďme všetci spomaliť. Poďme si dať pauzu od života. Prečo by sme nemohli? Veď je to náš život. A je iba jeden…
Coverphoto: unsplash.com