Všetci hovoria o tom, aké je dôležité zvážiť, koho si vyberieme za partnera. Môže nám zlomiť srdce, okradnúť nás o čas, zničiť našu vieru v lásku. Ženy sa cítia ponížene, muži mnohokrát odchádzajú zo vzťahov o niečo chudobnejší… No nikto nespomenie, aké je dôležité dať si pozor na priateľov. Na ľudí, s ktorými takisto trávime veľa času. Na tie osoby, ktoré nás mnohokrát ovplyvňujú a ani o tom nevieme, pretože zmena prichádza pomalým, občas aj zákerným tempom…
Som príliš unavená zo vzťahov, ktoré odo mňa žiadajú okrem náklonnosti aj energiu. Mám po krk priateľstiev, v ktorých musím neustále niečo vysvetľovať. Obhajovať sa, odháňať útoky alebo sa vyhýbať manipulatívnym slovám či skutkom urobeným len pre efekt.
unsplash.com
Mám dosť priateľstiev, v ktorých sa necítim vo svojej koži…
Dnes mi je popravde jedno, či zostanem sama ako prst. Už viem, že samota nie je to najhoršie, čo sa mi môže prihodiť. Už sa nesilím do vzťahov, v ktorých musím občas mlčať, aby som svojou pravdou či názormi niekoho neurazila. Už sa neusilujem udržať nažive niečo, čo by bolo bez mojej starostlivosti dávno mŕtve. Už totiž viem, že na priateľov si treba pozor.
Som si istá, že je lepší žiadny priateľ ako priateľ falošný…
Preto občas vyzerám, že som bezcitná. Preto majú mnohí ľudia pocit, že som sa na nich vykašlala bez príčiny, že som sa stala chladnou. Ale, prepáčte, ja už nevládzem. Skutočne sa mi nechce tráviť čas s niekým, kto je priateľom iba naoko.
unsplash.com
Nie, nebolia ma rozlúčky…
Nepremýšľam nad tým, ako to dotyčný prijme. Nezamýšľam sa, čo o mne bude hovoriť. Nemyslím si, že niekomu, kto myslí len na seba, musím vysvetľovať svoje konanie. Nedržím v sebe hnev, a preto ľudí s ľahkosťou púšťam. Vlastne sa ani nemám za čo hnevať. Tí ľudia mi už nestihnú ublížiť. Odchádzam omnoho skôr, ako im na to dám príležitosť.
Spomínam si na chvíle, kedy som sa potrebovala vyrozprávať, ale „priatelia“ hovorili iba o sebe…
Spomínam si na to, ako som sa konečne dostala k slovu, no oni zvrtli reč opäť svojím smerom…
Spomínam si na to, ako sa ma mesiace nik neopýtal, ako sa mám…
Spomínam si na momenty, kedy som bola sklamaná, pretože som postupne prichádzala na to, že hoci som obklopená ľuďmi, ozajstní priatelia medzi nimi nie sú…
Spomínam si na to, ako som si myslela, že mám priateľov, no v skutočnosti som sa poriadne mýlila…
Preto si daj pozor na „priateľov.“ Občas totiž sklamanie, zrada a faloš bolia omnoho viac ako pocit, že nikoho nemáš. Pretože so samotou sa rýchlo vyrovnáš. Naučíš sa ju akceptovať a ona sa pominie skôr, ako budeš čakať. Na tie „voľné“ miesta vo tvojom živote prídu iní. No len ťažko sa nezmieriš s tým, že potichu trpíš v spoločnosti, do ktorej nepatríš. Len ťažko si priznáš, že tí, pre ktorých si tu nonstop, tu nikdy nie sú pre teba…
Autor: Mery
Coverphoto: Photo by Jonathan Petit on Unsplash
