LÁSKA – 5 písmen, ktoré v sebe nesú dva protiklady. Slovo, vďaka ktorému môžeme byť krásne šťastní a na druhej strane tak neskutočne nešťastní. Všetci sme si tým prešli. Od prvej detskej lásky, ktorá bola tak nádherne nevinná, cez prvé letmé bozky na strednej, až po šialene vzrušujúcu lásku, kvôli ktorej sme boli ochotní urobiť čokoľvek.
Láska, po ktorej nám ostali jazvy na duši a bolesť v srdci.Ale aj napriek tomu sa do nej vrháme zas a zas, riskujeme a veríme, že práve táto potrvá večne. Ale ako starneme a prechádzame rôznymi skúškami lásky, prídeme k presvedčeniu, že už ten pocit nezažijeme a často sa usadíme pri niekom, kto nám síce nerozbúcha srdce ako zvon, ale bude dobrým partnerom do života. Ale prečo? Prečo sa vzdávame lásky? Prečo si myslíme, že práve nás už nestretne a v našom veku už na ňu nemáme nárok?
Aj ja som bola jednou z nich. Jednou z tých, ktorá si prešla skúškami lásky, jej vrcholmi a pádmi. Cítila som, aké to je sa kvôli niekomu ráno zobúdzať a s myšlienkami naňho večer zaspávať. Zažila som sklamania a aké to je, keď bolí duša. Aj ja mám na srdci niekoľko jaziev a každá z nich má svoj príbeh.
Mala som 35 a predstava, že ešte zažijem šteklenie v bruchu, že sa mi pri niekom rozbúcha srdce a roztrasú kolená, sa mi zdala viac ako nereálna. Mala som priateľa, ktorého som nemilovala, ale vedela som, že on bude skvelým priateľom, partnerom a otcom našich detí, ktoré sme plánovali. A bola som šťastná. Aspoň som o tom presviedčala samu seba.
Až kým neprišiel on…
Vysoký, tmavý, so šibalským úsmevom a iskrou v očiach. Stačil okamih a vedela som, že ak sa tomu pocitu odovzdám, môže to na konci veľmi bolieť, ale ten pocit, ktorý bude tej bolesti predchádzať, za to stojí. Obaja sme boli vo vzťahu, kde to škrípalo a neboli sme šťastní. O to jednoduchšie to bolo, o to viac sme túžili byť zas ráno spolu. Čakalo nás oboch krásne obdobie plné vášne, bozkov, smiechu a plánov. Dovolím si za seba povedať, že to bolo to najsilnejšie a najkrajšie, čo som kedy cítila. Občas som mala pocit, že mi z toľkej lásky a túžby po tebe pukne srdce.
Hovorí sa, že každý má na svete svoju spriaznenú dušu a ja som dodnes presvedčená, že tou mojou si ty. Opustila som priateľa, pri ktorom som dovtedy bola odhodlaná zostarnúť. A opäť som začala žiť naplno. Keď si bol vedľa mňa, nedokázala som sa sústrediť, keď si pri mne nebol, myslela som iba na to, ako zas budeme spolu. Šialené a krásne zároveň.
Ale aj napriek tej neskutočnej sile príťažlivosti medzi nami, nám nebolo súdené byť spolu navždy…
Z dodnes mne neznámeho dôvodu, si ty nenašiel odvahu zo svojho vzťahu odísť. Nepoznám odpovede na moje otázky, neviem, prečo si mi sľuboval lásku naveky, keď si nemal v úmysle svoj sľub dodržať. Neverím však, že si to hral. Bolo to príliš silné, aby to nebola pravda. Sú odpovede, ktoré si ponesieš na svojej ceste životom iba ty sám a možno raz budeš svojim deťom rozprávať o sile lásky a o tom, ako majú o tú svoju bojovať. A nikdy sa nedozvedia, že ty sám si o ňu nebojoval, lebo…
Aj napriek tomu, že jazva na srdci je po našom spojení najhlbšia a neviem, či ti niekedy dokážem odpustiť, chcem ti poďakovať. Poďakovať za to, že si vo mne zapálil oheň vášne a ukázal mi, akého silného citu som schopná. Už viem, že láska na nás čaká v každom veku a možno oveľa silnejšia ako kedysi. Už sa neuspokojím s partnerom, ktorý bude iba dobrým otcom. Dnes viem, že si počkám na toho, ktorý bude priateľom, otcom a láskou môjho života.
Lebo tak je to správne, o tom je život…
Autor: Katka D.
Coverphoto: unsplash.com