Keď som sa s tebou prvýkrát stretla, bála som sa, ako to celé vlastne dopadne. Mala som strach, či ma neodsúdiš skôr, ako ti niečo dokážem povedať. Pamätám si to. Bola zima. Nielen všade vôkol nás… Cítila som akúsi zimu aj vo svojom vnútri… Niečo, čo ma deň za dňom chladilo. Každý ma za niečo súdil. Trápilo ma veľa vecí, nemala som sa s kým rozprávať… Ale spoznala som teba. A všetko sa pomaly začalo meniť.
Ten chlad, ktorý niekoľko mesiacov spútaval moje srdce, zrazu prestal byť taký intenzívny. A to sme sa ešte ani nepoznali. Bolo to len pár dní, čo som vedela, odkiaľ si a ako sa voláš. No aj tak som si túto skutočnosť nevedela vysvetliť.
Niečo sa tvojím príchodom do môjho života zmenilo. Nič som nevedela pochopiť. Nerozumela som sebe, nerozumela som Tebe, nikomu a ničomu…
pinterest.com
Teraz, keď toto píšem, sa zamýšľam, či to, že som ťa spoznala, nebolo nejaké znamenie…
Nebol to osud? Nemali sme si do života priniesť novú skúsenosť? Nemali sme si niečo odkázať? Niečo, čo by zmenilo náš pohľad na všetko okolo nás? Na vzťahy, na život? Neprišiel si do môjho života s nejakým úmyslom, o ktorom nemáš tušenia ani ty? Veď predsa… Ako inak si to môžem vysvetliť?
Ty si možno ani neuvedomuješ, čo si pre mňa za ten čas, čo sa poznáme, spravil. Teraz možno pokrútiš hlavou, ale ver mi – si skromný. Si milý. Si super. Si starostlivý… Veľa ľudí, ktorí ťa spoznajú, si ťa obľúbia minimálne tak rýchlo ako ja. Nebudem tu vysvetľovať, prečo si taký a taký… Veď ty na to prídeš sám… Vieš, nestačilo by mi na to niekoľko desiatok strán zapísaných riadok po riadku, slovo za slovom.
Určite bude stačiť, keď spomeniem…
… to, ako si mi dodal energiu neustále, keď som ju potrebovala… Vždy, keď som sa cítila mizerne, vždy si to vedel nejako vyčítať – či už z mojich očí, alebo z mojich slov… Tých písaných alebo tých povedaných.
… to, keď som sa potrebovala o niekoho oprieť… U teba to platilo doslova a do písmena. Pretože ten náš výškový rozdiel bol o trošku väčší. A tak som vedela, že keď sa opriem, tak mám istotu, že nespadnem. Že ma dokážeš podržať tak, ako nik iný. Vo všetkom.
pinterest.com
… to, ako sa ma občas zmocnil chlad a opäť som nejako začala mať pocit, že moje vnútro zamŕza… Vtedy si prišiel, už si presne vedel kedy a chytil si mi ruky. Ten chlad hneď odišiel a mne sa začalo lepšie dýchať. Všetko sa začalo vracať do normálu.
… to, keď som často nevedela čo robiť… Pamätám, že keď si ma videl niekoľkokrát prejsť okolo teba úplne bez duše, vedel si, že sa niečo deje. Spomínam, ako si stále prišiel, objal ma a bol tu pre mňa… Nech sa dialo čokoľvek, nech zazeral ktokoľvek.
Bol si tu…
Mnohokrát aj vtedy, keď to iní vzdali… Ty si to však nikdy nevzdal. Vždy si ma podporil, ako sa dalo, vravel si, že všetko bude v poriadku… Ten pocit bezpečia, ktorý som pri tebe cítila, bol nenahraditeľný…
Dával si mi nádej. Nádej na všetko. Oporu, ktorú som takmer každý deň potrebovala. Čas, ktorý som s tebou trávila neskutočne rada. Ochota pomôcť, ktorá z teba vyžarovala, bola obrovská. Podával si mi pomocnú ruku a tiež si mi dovolil plakať na tvojom ramene. Nikdy v živote si sa mi neotočil chrbtom.
Do života si mi vniesol niečo, na čo sa len tak nezabúda. Niečo, kvôli čomu sa často, keď som smutná usmejem. Niečo, kvôli čomu stále verím. Verím v dobro, verím v šťastie, v ochotu ľudí, v lásku a silné priateľstvá… Avšak aj niečo, pričom si sem-tam umyjem oči slzami. Ale tak to má byť.
pinterest.com
Spomínam si, ako si sa raz spýtal, že „ako ťa beriem“…
Či si test, trest, alebo dar. Ty si jednoznačne ten DAR. Si darom pre každého, koho spoznáš, koho máš vo svojom živote. Bol si a ver, že aj ostaneš pre mňa obrovským darom. A tento názor nezmením, ani keby ma niekto chcel uplácať.
Dal si mi vážne častokrát oveľa viac, ako ktokoľvek iný… Viac, ako si človek dokáže predstaviť. Viac, ako si zaslúžim… A to si veľmi cením. Pretože toto pre mňa nerobí len tak hocikto.
Ďakujem ti, za všetky zážitky a chvíle. Ďakujem, že som ťa mohla spoznať. Ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobil…
Videla som ťa sklamaného, plačúceho, naštvaného, opitého (nebudeme si tu klamať ☺)…
Ale vždy ma zahrialo pri srdiečku, keď som ťa videla šťastného. Bol to vážne to ten najlepší pocit, vidieť a stretnúť ťa vysmiateho od ucha k uchu, s tou tvojou poriadnou dávkou energie a šťastia.
Ako sa vraví, všetko sa raz končí… „NIE, NIE, NIE“… S týmto nesúhlasím. Toto sa nikdy neskončí. Pretože všetko je veľká záhada. Prečo sme sa stretli… Ako sme si ovplyvnili životy… A ver mi, že toto je jedným mojím „tajomstvom“, na ktoré len tak ľahko človek nezabudne…
Autor: Saška
Coverphoto: Photo by Hendo Wang on Unsplash
