Stalo sa ti už niekedy, že si stretla niekoho, kým si si spočiatku nebola celkom istá, ale po čase si sa rozhodla skúsiť to s ním? No a po tom všetkom si opäť raz dostala len ďalšiu lekciu? Nebola si si istá ničím. Nebola si rozhodnutá, či práve táto osoba je tá pravá pre teba. Nevedela si si predstaviť budúcnosť. Nedokázala si sa rozhodnúť, čo je správne a čo nie. A jediné, čo ti ostávalo bolo, skúsiť to. Skúsiť byť s niekým…Okúsiť, aké je to občas ísť niekam von, držať pri tom toho druhého za ruku a cítiť, ako silno ti búši srdce… Cítiť všetkých tých motýľov v bruchu, keď ti dá ten pravý pusu a povie, že ťa ľúbi… Cítiť ako sa ti rozochvejú kolená hneď, ako ho uvidíš, no keď ťa objíme, tak sa všetky obavy stratia…
pinterest.com
ÁNO. Stalo sa to aj mne…
Stretla som v mojom živote niekoho… Niekoho, kto mi dal dôvod myslieť si o ňom, že je výnimočný. Dôvod, pre ktorý som bola deň čo deň šťastnejšia. Začala som viac chodiť von, nemala som už taký zlý pocit z toho, keď som mala ísť niekde medzi ľudí. Dal mi dôvody, pre ktoré som nemohla spávať. No nebolo to tým, že by ma trápil, bolo to tým, že realita bola opäť krajšia ako sny…
Bola som šťastná. Na tvári som nosila úsmev, na ktorý veľa ľudí reagovalo veľmi pozitívne. Bolo to úprimné zdvihnutie mojich kútikov úst smerom hore. Nevedela som si predstaviť deň bez toho, aby som sa neusmiala. Stále som sa cítila veľmi zvláštne, no úžasne. Moje pocity boli zmiešané. A čo bolo najhoršie? Nevedela som, či si zaslúžim byť milovaná a či milovať dokážem…
Jedného dňa sa však veci začali meniť…
Nevedela som, kde nastala chyba. Či som bola na vine ja, alebo druhá strana. Nič mi nedávalo význam. Ani konverzácie, ani zmena správania. Nerozumela som, prečo sa toto deje…
Ocitla si sa niekedy aj ty v situácii, keď si nevedela, na čom si? Keď si nemala poňatia, čo ten druhý cíti? Či je nahnevaný, či sklamaný, či ťa – nebodaj – prestáva mať rád, či mu už na tebe až tak nezáleží? Či to všetko len predstieral, namotal si ťa, využil a ďalej nič viac neriešil?
Nerozumiem a asi ani nikdy nepochopím, ako niekto môže tak rýchlo prestať mať rád. Ako sa niekoho city k tebe tak rýchlo dokážu zmeniť či úplne vymiznúť. Ako môže niekto predstierať, že miluje. Môže byť niekto taký bezohľadný a klamať o tom čo cíti?
pinterest.com
Ako si niekto nevie priznať svoje chyby, veď predsa všetci ich máme…
A to je ľudské. Mať chyby, robiť ich a priznať si ich znamená, že sme ľudia, ktorí sa o niečo snažia.
Podľa mňa však najviac nezabolí to, že ťa niekto prestal mať rád… veď predsa – ľudia z našich životov odchádzajú a iní prichádzajú – o tom je život. Niekto nás začne milovať a niekto nenávidieť. Niekomu otvoríme oči, aby sa na svet začal pozerať úplne inak. Druhému pomôžeme prekonať ťažkú chvíľu. Inému možno zachránime naším úsmevom či milým slovom život…
Každý, koho stretneme, má v našom živote svoje vyhradené miesto a čas, ktorý tam zotrvá. Niektorí v našom živote budú len krátku chvíľu, iní s nami prežijú veľa rokov. Niekto nám ukáže, aké je to bezhranične milovať a byť milovaný, kým druhý ťa sklame a zraní tak, že sa budeš báť znovu niekoho spoznať, či byť s niekým vo vzťahu.
Si sklamaná, zmätená, odradená…
Chápem to. Konečne to chápem doslova. Vždy som vedela pochopiť ľudí, ktorí mali nejaké problémy… No nikdy som im nevedela dať radu z vlastnej skúsenosti v oblasti vzťahov či lásky. Avšak teraz sa to zmení.
Áno, možno práve teraz trpím a potrebujem oporu a pochopenie, no snažím sa byť silná a nedať to najavo. No každý to máme inak. Každý prejaví svoju bolesť iným spôsobom. Niekto sa veľmi nahnevá, niekto zase chce byť sám. Iný plače, kričí a nadáva.
pinterest.com
A ja?
Plačem, píšem, som ticho a chcem byť sama. Chcem byť silná a zvládať takéto a kadejaké iné situácie s prehľadom. No vždy ma niečo zastaví, zabolí ešte viac, príde ďalšia rana pod pás a človek už zase nie je tou silnou osobou, ktorou sa snažil byť po celý ten čas.
A teraz už naozaj verím, že každý človek, ktorý bol, je a bude v mojom živote, je pre mňa jednou z troch možností. Je pre mňa testom, trestom alebo darom. A je jedno, v akej oblasti. Škoda, že si danú osobu nevieme už dopredu „preklepnúť“ a zaradiť do skupiny, kam bude raz patriť. Veď ako by sa nám hneď lepšie žilo, keby sme vedeli, o koho prídeme, kto nás sklame, prekvapí či s kým nám to vydrží do konca života…
Autor: Saška
Coverphoto: Photo by Joseph Pérez on Unsplash
