Neviem ťa pustiť, nie som na to pripravená a ani nechcem. Dávam si nádeje tam, kde nie sú, aby som sa nás mohla držať. Hovorím si slová, ktoré nehovoríš, aby som ťa nemusela dnes večer pustiť. Avšak žiadne „my“ nie je. Je to len fráza, ktorej sa snažím držať, je to slovo, ktoré tak krásne znie v mojej hlave. Ako znie v tej tvojej? Objavuje sa tam vôbec niekedy? Uvažoval si niekedy nad nami? 

Alebo si len dávam ďalšie nádeje? Cítim sa ako také malé dievča plné nádejí a zároveň tak naivné. Dávam nádej niekomu, kto ma klame? Kto hovorí slová tak, ako sa mu hodia? 

pinterest.com

Prosím ťa, už mi neklam… 

Toľko slov bolo povedaných a tak málo činov vykonaných. Kedysi som verila každému tvojmu slovu, pamätám sa, ako som ich priam žrala. Každé jedno. Verila som ti všetko. Veď prečo by si už len mňa klamal? Dievča, čo poznáš snáď už odmala. 

A potom zrazu som uvidela fotografie, ktoré nie tak úplne pasovali do tvojich slov. Zrazu tvoje slová nedávali zmysel. Zrazu si bol niekto úplne iný. Viem, že fotografie nič neznamenajú hlavne v tejto dobe. Na internet dávame len veci, ktoré nás robia lepšími, krajšími, silnejšími. 

Takže nemôžem súdiť všetko, čo vidím. Ale ak to nebola pravda, prečo si zrazu stíchol? Kam sa podel ten veselý hudbou nabitý chalan? Asi tam ani nikdy nebol. Len si mi hovoril slová, ktoré sa ženám páčia. Zjavne to so ženami veľmi dobre vieš a ja som len tá „ďalšia.“ 

Nechcem byť klamaná a potom sklamaná… 

Nechcem byť tá ďalšia a hlavne nechcem byť naivná. A teraz na konci tejto vety som všetko. Prečo si vôbec otváral túto Pandorinu skrinku, keď si mohol vedieť, čo z nej vylezie? Lebo to sa zase páčilo tebe… Muži radi cítia, že sú žiadaní, chcení.  A my ženy rady cítime, že sme atraktívne a dobývané.  

Nie som tak úplne ďalšia, lebo som nepodľahla, avšak zároveň po tom túžim. Avšak na ďalšie ráno sa budem musieť budiť s nálepkou tá ďalšia a to ja nechcem. Chcela som byť pre teba tá jedna. To je omnoho krajšia nálepka, no nedosiahnuteľná. 

pinterest.com

Od teba… 

Avšak to by som nebola ja, ak by som neverila, že je šanca od teba dostať aj tú jedinú. Nikdy si mi to nepovedal, nikdy si neurobil nič, čo by mi dalo tú nádej, ale ja ju tam cítim. Cítim, že by sme mohli byť niečím výnimočným, nielen to ďalšie. 

Prečo sa tak klamem? Prečo ma ty tak klameš? Strácam sa vo svojich slovách, lebo každé jedno vedie k tebe a ty si pre mňa chaos, ktorý chcem skrotiť. Aj keď mi tú šancu nedávaš, aj keď to nechceš. Chceš to lepšie, krajšie, silnejšie, čo sa hodí do sveta, chceš to jednoduchšie. 

Možno si aj uvedomuješ, že som to lepšie, avšak nie jednoduchšie. Láska nie je jednoduchá. Ak by bola, nebolo by toľko zlomených sŕdc, toľko sĺz, toľko bolesti. Ale nezabúdaj, že práve zlomené srdce prináša najsilnejšiu a najkrajšiu inšpiráciu. Vlastne nie tak to zlomené srdce ako láska. A ja som zaľúbená, nie tak do teba ako do lásky. Tá ma posúva ďalej, tá mi dáva nádej, aj keď viem, že tu nie je. Aj keď viem, že ty si mi ju nikdy nedal. Dávam si ju sama. Lebo taká som. 

Cítim sa pri tebe ako tieň – nevidíš ho, avšak vieš, že je… 

Pri správnom svetle slnka je možné ho uvidieť. Slnko je naša nádej. Len vďaka nej ma môžeš uvidieť. Prajem si mať viac odvahy napísať ti to všetko do správy, stretnúť ťa na ulici a povedať ti to. 

Avšak bojím sa sklamania, odmietnutia, výsmechu a ďalších vecí, čo sa dejú, keď človek necíti to isté. Písala som mnohokrát, že je lepšie niečo urobiť ako žiť v domnienkach. Avšak v tomto príbehu si mojou domnienkou a ja som zbabelcom, ktorý sa chce držať nádejí, ktorý chce radšej písať o nádeji ako o zlomených snoch. 

pinterest.com

A tak píšem o tom, ako verím…

Že raz uvidíš v mojich slovách viac než doposiaľ.
A tak píšem a verím, že jedného dňa sa zobudíš a uvedomíš si, že lepšiu ženu po svojom boku nemôžeš mať.
A tak píšem a verím, že raz naberieme odvahu a povieme si to, čo bolo doposiaľ nevypovedané.
A tak píšem a verím, že nájdeme k sebe tú cestu, v ktorú verím, odkedy sa poznáme… 

Ukážem ti to, o čom si doteraz len počul, čo si mohol len vidieť, avšak nezažiť. Ukážem ti cez koľko ciest, prekážok som musela prejsť a že jediné, čo mi v tom pomáhalo, bola nádej, nádej v teba. Všetko toto bolo len pre teba a aj keď to nevyjde, raz ti to ukážem, sľubujem. 

Aby si vedel, že aj v tých najťažších dňoch si bol mojou nádejou…

Nádej nič nestojí, nádej nám pomáha ísť a veriť v lepší, krajší a silnejší zajtrajšok.
Nepotrebujem fotografie na internet.
Potrebujem len slnko…

To je moja nádej a ja som jej tieňom. Budeš ty tou osobou, čo ten tieň vrhá?

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Toto som ti už nestihla povedať

Coverphoto: Photo by Clay Banks on Unsplash

Facebook komentáre