Ak by som ti mala dať čo i len jedinú radu, znela by: Nauč sa milovať. Nauč sa milovať tak, aby si si neublížila. Pretože zdravá láska, to je umenie samo osebe. Je to vlastne akási zručnosť, ktorú si cibríme po celý svoj život a ak sa na to vykašleme, môžeme veľmi tvrdo spadnúť na hubu.
Ja som toho živým dôkazom…

Milovať bez zranení som sa musela učiť dlho. Pretože som ešte dlhšie verila, že bez lásky som nikým. Potrebovala som ju. Úplne šialene – chcela som ňou totiž zalepiť prázdne miesta v duši, kde mala tróniť sebaláska. Lenže tá tam nebola, a preto som mala vo zvyku v láske pritvrdiť, ak som cítila, že na druhej strane náklonnosť klesá. A práve vďaka tomu som sa ponižovala vo vzťahoch, ktoré boli hodné akurát tak jediného úkonu – pokrčiť a vyhodiť do koša. 

unsplash.com

Ak som nedostávala toľko prejavov lásky, koľko som chcela, začala som milovať viac… 

Keby len to… Nerozumela som, že ten človek ma nechce alebo nevie mať rád. Nechápala, prečo to proste nejde, presviedčala som sa, že to predsa musí byť moja vina a robila som možné aj nemožné, aby som niečo, čo som zmeniť nedokázala, predsa len zmenila. Šla som (ne)vedome hlavou proti múru a ospravedlňovala som si to tak, že som predsa zamilovaná.

Ale ja ani ty nie sme kúzelníkmi. Čarovať s emóciami môžeme len vo svojej duši, nikdy nie v cudzej. A toto je to, čo som potrebovala pochopiť. Toto je to, čo mi odoberalo šťastie a kradlo z tváre úprimný úsmev. Ak ma niekto nemiloval, milovala som dvakrát toľko ako predtým. Len aby bolo dobre, no dobre nikdy aj tak nebolo.

Drahá, naozaj nepotrebuješ k životu lásku od niekoho, kto ťa nemiluje. Veď predsa aj v tomto momente žiješ bez nej…

Dnes dávam presne to, čo dostávam…

Neskúšam, čo sa stane, ak sa začnem snažiť viac. Pretože už viem, že na žiadnom vzťahu nemôžem byť závislá. Buď tu niekto je a klape to, alebo sa na to zvysoka vykašlem. Kedysi som sa vzťahov držala ako kliešť. Nechcela som sa ich pustiť, lebo som sa bála, čo sa stane.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Budujme si prístav, nie väzenie

A viete, čo sa naozaj stalo? Nič… Nekonala sa žiadna katastrofa, žiadna apokalypsa, ako som si predstavovala. Tí ľudia proste raz odišli tak či tak. Nikoho, kto k nám nepatrí, totiž pri sebe silou-mocou neudržíme, hoc by sme mu zniesli k nohám aj všetku lásku sveta. No a keď odišli, ja som sa nejako pozbierala a zistila som, že k životu takéto vzťahy, ktorých konca som sa tak bála, naozaj nepotrebujem. 

unsplash.com

Potrebujem len to, čo prispieva k pokoju v mojej duši…

A poviem vám, že tento pocit stojí za to. Pocit, že nemusím byť tou, ktorá neustále opravuje problémové vzťahy, prijíma aj také ospravedlnenia, čo nikdy nepočula, a usmieva sa aj na ľudí, ktorí na ňu poza jej chrbát zazerajú. Je to zvláštny typ slobody, ktorý som si dopriala a ktorý dodal môjmu životu nový rozmer. 

Nauč sa to i ty – dávaj presne to, čo dostaneš. Ani o štipku viac. Nebuď príliš dôverčivá ani veľmi zatrpknutá. Začínaj každý vzťah tak, aby si v ňom mala čistý štít a ešte čistejší stôl. Potom už len pozoruj, čo ten druhý robí. a zabúdaj na to, čo hovorí. Pretože sľubov sa napočúvaš mnoho. Ale splnia sa len niektoré, ak vôbec aspoň nejaké… A tvojou úlohou by malo byť to, aby si vedela včas rozpoznať, kedy ktorý vzťah zabaliť.

Coverphoto: Photo by Andrey Zvyagintsev on Unsplash 

O tom, aké to je milovať človeka, ktorý nemiluje nás, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Kúpiť si ju môžete v každom dobrom kníhkupectve alebo v našom eshope TU.

Facebook komentáre