Ani neviem, ako sa to stalo. Jedného dňa sme sa od seba vzdialili a teraz nemyslím len to, že sme boli od seba ďaleko odcestovaní. Prvé týždne boli úžasné aj napriek tomu, že sme boli odcestovaní od seba veľmi ďaleko!
Často sme si spolu písali a volali aj napriek tomu, že každý z nás chodil do práce. Po čase sa však niečo zmenilo.

Prestali sme si rozumieť a ty si stratil záujem – či už len písať, alebo si so mnou volať. Boli chvíle, keď som potrebovala, aby si mi bol oporou, a ty si tu nebol… Namiesto toho som mohla sledovať tvoj Instagram, ktorý bol plný výborných príbehov, o ktorých by si mi určite mohol veľa rozprávať. Teda, samozrejme… Ak by si mal na mňa čas a nebol by si príliš unavený.

pinterest.com

A to ma zabolelo asi najviac…

Viem pochopiť, že chceš tráviť čas s kamarátmi a kolegami aj mimo práce, ale potom mi nehovor na druhý deň, že si príliš unavený a nevládzeš so mnou volať, keď večer predtým si sa zabával na párty minimálne do rána. 

Aj ja som trávila voľný čas s kamarátmi a kolegami, ale snažila som sa nájsť čas aj na teba. Aj napriek tomu, že som mala voľno len jeden deň v týždni a chodila som na párty, ktoré sa taktiež končili nadránom. Nesťažovala som sa, ani sa nebudem, pretože som venovala čas tomu, čomu som chcela. 

LEN SOM SI MYSLELA, ŽE VO VZŤAHU SA MAJÚ VŽDY SNAŽIŤ DVAJA. A nielen jeden.

Hovorí sa, že chyba je vždy na oboch stranách… 

pinterest.com

Uvedomujem si, že nie vždy reagujem v niektorých situáciách tak, ako by som mala, a moc ma to mrzí. Ale každý má niekedy ťažký deň a už predtým som ti vravela: „Jediné, čo vtedy potrebujem, je, aby si stál pri mne a povedal mi, že ma miluješ.”  A ty si tu pre mňa vtedy nebol. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Už to, prosím, pochop...

Už dlhšie premýšľam, kde sa stala chyba, že sa to zasa všetko kazí. Možno je to aj tým, že som sa určitým spôsobom zmenila… Áno, zmenila som sa v tom, ako vidím určité veci. Pretože ak môže byť iný človek natoľko pozorný k žene a ani s ňou nie je vo vzťahu, prečo by sa nemohol snažiť práve ten, ktorý má k tejto žene určitý záväzok. 

Keď som bola malá, mamina mi často vravela: „Ak ľudia snívajú, rozprávky šťastné konce vraj mávajú.“ Ale toto asi nie je rozprávkový príbeh o nás dvoch…

Autor: Katarína Čerstvíková

Coverphoto: Photo by Andreas Rønningen on Unsplash

Facebook komentáre