Keď som bola mladšia, neustále som mala nejaké očakávania. A ak sa mi mnohé z nich nenaplnili, upadala som do zúfalstva. Ak mi skrachoval vzťah, na ktorom som bola odhodlaná pracovať, brala som to ako vlastné zlyhanie. Ak sa mi nepodarilo niečo, čo som túžila dosiahnuť, vravela som si, že som neschopná, pretože iným sa to jednoducho podarilo. Proste ak sa stalo niečo, čo sa vymklo z mojich predstáv, dávala som si to za vinu…
Trpelo moje sebavedomie aj moje ego. Každým dňom sa odraz v zrkadle zmenšoval a stávala som sa nikým. Tou, ktorú nikto nemiluje, pretože si to vlastne ani nezaslúži… Tou, čo nikdy nič nedosiahne, lebo na to proste nemá. Neviem, kedy som z tohto „životného štýlu“ upustila, ale chcem na rovinu povedať, že to nebolo nič vedomé. Prišlo to samo, na nič som netlačila, k ničomu som sa nemusela nútiť.
unsplash.com
Jednoducho som sa zmenila…
Beriem život trochu s rezervou. Verím mu. Menej sa bojím toho, čo prichádza náhle a čo neviem predvídať. Viac premýšľam nad dôsledkami a na všetky vzťahy nazerám komplexne. Pripúšťam, že nič nie je len čiernobiele a všetko sa deje z nejakého dôvodu. To, že ho dnes ešte nepoznám alebo nevidím, neznamená, že tam ten dôvod nie je.
Keď sa pozriem do minulosti, nájdem v nej dôkazy, že všetko, pre čo som sa kedysi hnevala, malo svoj zmysel. Vždy som si skôr alebo neskôr povedala, že dobre sa stalo… Aj napriek tomu, že som sa pre to kedysi tak veľmi hnevala. A to mi dodalo akúsi životnú ľahkosť. Viac verím, menej sa pýtam. Viac pozorujem, menej sa hnevám. Naučilo ma to pristupovať k životu s pokorou.
Pretože dnes môžem úprimne povedať, že…
Stratila som tých, ktorých som stratiť mala.
Zlyhala som tam, kde som nepatrila.
Plakala som pre niekoho, kto mi za to nestál a dnes mi vôbec nechýba.
To, že som niekoho potrebovala, som si iba namýšľala.
Chýbali mi ľudia, ktorým som nechýbala ja.
Čakala som príliš dlho nevážiac si svoj vlastný čas.
Vyčítala som si vlastné chyby namiesto toho, aby som sa z nich poučila.
Tak veľmi som sa bála odhodiť niečo staré, až som zabúdala, že na mňa čakajú nové, krajšie príležitosti, vzťahy a skúsenosti.
unsplash.com
Dnes chcem od života iba jedno…
Aby som mu mohla dôverovať.
Aby som aj po tom, ako niektoré udalosti oplačem, pochopila ich význam.
Aby ma odstrihol od tých, ktorí ku mne nepatria, hoci ja zaslepene verím v opak.
Aby mi včas otvoril oči, keď ja nebudem mať silu vidieť pravdu takú, aká je.
Aby ma nenechal príliš dlho stáť na rázcestí, z ktorého nebudem vedieť sama vykročiť.
Drahý život, prijímam dobré aj zlé chvíle… Pretože som si istá, že raz pochopím význam aj tých zlých dní.
Autor: Lenka G.
Coverphoto: Photo by Brooke Cagle on Unsplash
