Nikdy sa nestrať v citoch, ktoré cítiš k iným… Ak by mi tieto slová niekto povedal pred rokmi, mohli by sa stať dve veci. Buď by ma tým zachránil pred množstvom citových búrok, alebo by som mu vôbec nerozumela. Povedala by som si, že načo toľký patetizmus… Čo je to za hlúposť… Veď ja sa predsa nikde a v nikom nestrácam… No až vzťahy, ktorými som si prešla, ma naučili, že možné je všetko. Že stratiť sa v láske vôbec nie je také ťažké a stane sa to skôr, ako si to stihnem uvedomiť.
Dnes však viem, že mať jasno v citoch je viac ako podstatné. Že bez toho mi nebude fungovať žiaden vzťah, vrátane toho, ktorý mám sama so sebou.
Mať v citoch jasno je absolútny základ…
Dnes to už viem. Dnes je to moja priorita, ktorú ak som ešte nedosiahla, viem, že si musím nájsť čas a všetko si v sebe vyriešiť. Viem, že odpovede musím hľadať v sebe, nie v druhých. Viem, že ak mám o niekom pochybnosti, nemôžem si odpovede pýtať od neho. Musím ich hľadať v sebe…
Pretože ak neviem, čo cítim, prečo to cítim a čo to so mnou robí, budem stretávať ľudí, ktorí budú vo vzťahu ku mne rovnako neistí.
Nemôžem zostávať s niekým, o kom si nie som istá, či mi ubližuje alebo mu ide o moje dobro.
Nemôžem niekoho milovať a nevedieť, prečo je táto láska pre mňa taká dôležitá.
Nemôžem byť s niekým, s kým zažívam viac nepekných chvíľ ako tých pekných, potichu pritom trpieť a obhajovať si to tak, že žiadna láska nie je ideálna.
Nemôžem si nahovárať, že tento vzťah mi stačí, len preto, že sa bojím, čo by bolo, ak by som tú osobu stratila.
Dnes mám vo svojich citoch jasno…
Neskrývam sa za ne a nechcem sa v nich nájsť. Mnohokrát totiž emócia, ktorú cítim, za sebou ukrýva úplne iný pocit. A ja ich chcem pochopiť komplexne, pretože mi je jasné, že ak sa to nestane, koledujem si o poriadne problémy.
Dnes viem odlíšiť lásku a náklonnosť od falošných hier. Naučila som sa nečakať, ale odchádzať s ľahkosťou. Pochopila som, že samota mi nemôže dávať pocity strachu, ale skôr v nej mám hľadať slobodu. Dnes trvám na úprimnosti a keď ju niekde nenachádzam, dávam si stopku. Viem totiž, že najhoršie, čo môžem sama sebe urobiť, je nahovárať si, že aj láska, ktorá ma bolí, je presne tá, ktorú potrebujem a ktorú si zaslúžim.
Najlepšie, čo som mohla urobiť, je milovať seba takou láskou, ako dokážem milovať iných. Pretože len vtedy nezostanem pripútaná k niekomu, kto nie je ochotný mať ma rád rovnako odovzdane. Vtedy si rozmyslím, či mi stojí za to uspokojiť sa s málom. Vtedy nebudem mať pocit, že sa mi zrúti svet, ak ma takýto človek sklame. Pretože viem, že si zaslúžim to, čo ponúkam aj ja. Pretože som sa naučila mať jasno v tom, čo cítim…
Coverphoto: Photo by Daniel Leżuch on Unsplash