Tie najláskavejšie spomienky na moje detstvo sú tie, v ktorých bola moja babka. Milovala ma takou láskou, ktorú už nik pre mňa vo svojom srdci nenájde. No čo je najdôležitejšie – nechala ma urobiť každú volovinu, ktorá by ma nestála život. Keď videla, že som k niečomu odhodlaná, hovorievala mi: Dnes urobíš blbosť, zajtra sa poučíš. Pretože niekoho, koho to niekam ťahá, môžete tisíckrát odhovárať, aj tak si urobí po svojom, len aby nakoniec zistil, že ste vlastne mali pravdu.
A tak som si v babkinej bezprostrednej blízkosti neraz poobíjala hlavu, kolená a bradu, popálila si jazyk a odstrihla si vlasy na čele tak, že som nasledujúce mesiace chodila s vyskočenou ofinou a cítila sa ako idiot. Síce malý päťročný idiot, ale na mojom blbom pocite to nič nemenilo.
unsplash.com
A presne na jej slová som si spomenula, keď som prežila svoj najdramatickejší rozchod…
Že keby tu ešte bola, iste by sa jej tento chlap nepáčil. Iste by mi povedala, že toto nie je ten pravý a keby na mojej tvári rozpoznala pohŕdavý a polourazený výraz, zakončila by to slovami dnes urobíš blbosť, zajtra sa poučíš a láskyplne by mi nabalila domov koláče dúfajúc, že mne budú chutiť, ale on sa nimi zadusí.
Pretože tento muž bol tou najväčšou volovinou, akej som sa v živote dopustila. Bola som šialene zamilovaná, ale nie milovaná a tam bol pes zakopaný. Dnes viem, že to nemalo zmysel už od úplného začiatku. Že som to mala ukončiť skôr, ako sa to stihlo začať a nepadla by som toľkokrát na hubu. Prípadne som to mala pretnúť už po prvom páde. Lenže mne to nestačilo. Stále tam bolo nejaké ale, stále som verila niekomu, kto sa na mne musel len dobre zabávať. Stále som dúfala, že z tohto bude láska a mnohokrát som sa pristihla pritom, ako si nahováram, že to už láska je. Obojstranná. Úprimná. Bez klamov a sebaklamov. Bola to pravda? Nie…
Bola som hlúpa… Ale vtedy? Vtedy som to takto nevidela…
Vieš, čo je na nesprávnych vzťahoch to najhoršie? Že musíš tisíc a jedenkrát pochopiť, že je to skutočne ten nesprávny vzťah. Že je jedno, kto a koľkokrát ti povie, že tadiaľto cesta nevedie, musíš na to prísť ty sama. Žiadne varovania nepomôžu, pretože kým máš v sebe vôľu stále milovať, nepomôže ti ani milión do očí bijúcich dôkazov. Musíš si to odplakať, musíš sa nechať zlomiť. Jednoducho dnes miluješ, no až zajtra sa (snáď) poučíš…
unsplash.com
Vlastne sme voči takejto láske všetci tak trochu bezmocní…Stačí sa zamilovať a potom to už ide z kopca. Nahneváme sa na kamošky, ktoré sa odhodlajú povedať nám svoj názor, a tak si pre jedného hlupáka dotrháme aj dlhoročné priateľstvá. Každý, kto v sebe naberie odvahu a trochu nám ten náš objav skritizuje, je automaticky naším nepriateľom. Pre vidinu jednej dokonalej lásky, ktorá je asi taká reálna ako to, že sa z nás do rána stanú inžinieri v NASA, sme ochotní zničiť si svoj život, zničiť i seba.
Najzradnejšie na nesprávnych vzťahoch je proste to, že my ich v tej chvíli považujeme za správne…
A tak nám len prajem, aby to poučenie prišlo rýchlo. Čím skôr. Skôr, ako sa v tomto vzťahu stihneme prizabiť. Skôr ako si stihneme nielen obiť kolená, ale aj srdce. Pretože tieto rany sa hoja ťažko. Nesmierne ťažko.
Coverphoto: Photo by Pawan Thapa on Unsplash
O tom, aké to je milovať niekoho, kto v skutočnosti nemiluje nás, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.
