Nie je vôbec žiadne klišé, že rozchody sú vždy ťažké. Aj tie po pár mesiacoch… Pre tých, ktorí to nezažili, sa to môže zdať prehnané, ale bolí to tiež. Skončiť to hneď v úvode, v stave, keď najviac dúfaš v zmenu a v šťastné časy, si tiež vyžaduje veľké odhodlanie…
Sám si pri rozchode povedal, že sme spolu toho prežili viac ako iní za rok a bohužiaľ musím s tebou súhlasiť.
Prišlo to tak ako obvykle, z ničoho nič a bola to poriadna jazda už od začiatku. Naše cesty sa prekrížili úplnou náhodou a varovným znamením mi malo byť, že to bolo až príliš ideálne.
pinterest.com
Dnes už viem, že najmä preto, že si mi klamal už od začiatku…
V niečom viac, v niečom si si skutočnosť iba prikrášlil a kým som to pochopila, už som bola mimo reality. Všetko som obhajovala nielen pred sebou, ale aj pred inými, veci som začala prikrášľovať aj ja, len aby som nevyzerala ako tá, ktorá prišla o rozum.
Teraz už viem, že som oň na istú krátku dobu naozaj prišla. Vôbec som si neuvedomovala, že začiatky rozvíjajúceho sa vzťahu majú vyzerať úplne inak, nie ako tie naše. Myslela som si, že ty zachrániš mňa, ale zachrániť potrebuješ najmä ty. Ja ťa už zachraňovať ale nedokážem.
Nedokážem denne riešiť tvoje problémy a tvoje osobné drámy…
Takmer stále som mala stiahnutý žalúdok, čo sa znovu nové dozviem, či prídeš, či vôbec odpíšeš… Ty si bol hrdina nad vecou, ktorý si svoju moc uvedomoval a plne ju využíval.
Potom prišiel zlom. V mojej hlave. Uvedomila som si, že takto žiť už ďalej nemôžem a skončila som to. Mal si sa v tej chvíli vidieť. Nikdy by si nepovedal, že to spravím, a predsa aj ja mám svoje hranice. Šokovalo ma, že som na tebe videla, že ti to nie je vôbec jedno…
Z jednej strany mi neskutočne odľahlo, akurát som ale nevedela, že sa to vlastne ešte vôbec neskončilo. Zrazu som ti chýbala. Zrazu si ma o to viac chcel vidieť. Zrazu si sa o mňa zaujímal. V hlave som mala obrovský chaos a každý deň som sa modlila, aby si ma už nechal tak.
Striedal si milé reči a výčitky, a to ma zas ničilo…
Nedokázala som ti povedať, aby si ma už nekontaktoval, nechal ma na pokoji a žiť svoj život, využíval si môj komplex záchrankyne a bútľavej vŕby. Dnes už však viem, že naozaj nevládzem a nemôžem.
Opätovne si sa odstrihol, vypol a viem, že ma naschvál týraš. Áno, máš na to plné právo, robila som to niekoľko dní aj ja, ale v rámci vlastnej ochrany. Ty to robíš z čírej vypočítavosti.
pinterest.com
A tak som si povedala, že už naozaj stačilo…
Stačilo mi neistoty.
Stačilo mi ignorancie.
Stačilo mi nejasných signálov.
Stačilo mi už našich hier, kto z koho.
Stačilo už teba. Navždy.
Mám z toho tupý pocit v žalúdku a prázdno v hlave, ale už viem, aká je moja hodnota. Vyššia ako tá, ktorú mi dávaš ty.
Sama sebe som sľúbila, že keď príde čas, kedy sa opäť rozhodneš vstúpiť do môjho života, tie správy už neotvorím. Už si nebudem ubližovať. Veľmi dobre viem, že dávala som iba ja, ty si iba bral.
pinterest.com
Za ten krátky čas som ti dala naozaj všetko…
Môj čas, pozornosť, starostlivosť a to najlepšie zo mňa. Na oplátku si mi ty zobral celú moju osobnosť, pri tebe som to nebola ja.
V tejto chvíli som to už ale ja. Taká, aká naozaj som – bezprostredná, milá, obetavá pre tých, ktorí si to zaslúžia. Nemám už hrču v žalúdku a nikdy sa k týmto pocitom nechcem vrátiť.
Zároveň ti ale ďakujem…
Po mnohých sklamaniach si bol pre mňa síce aj ty sklamaním, ale zároveň aj zistením, čo v živote nechcem. Momentálne cítim odhodlanie, že aj napriek tomu, že nikdy nepálim mosty, ty budeš mojím prvým skutočným spáleným mostom.
Budem sa pozerať už len dopredu, do budúcnosti, v ktorej vlastným pričinením nemáš už miesto. Prepáč, ale vymazávam ťa. Správy už neotvorím, nechcem vidieť, či nejaké sú, alebo práveže nie sú žiadne. Už si v mojom spame a tam, žiaľ, aj tam musíš zostať.
Pretože už viem, že nikto, nech sa snaží akokoľvek, kto si naozaj nechce nechať pomôcť, si pomoc a pozornosť nezaslúži. Od dnes už si musíš pomôcť sám. Tak, ako si pomáham ja sama odo dňa, kedy si vstúpil do môjho života…
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by AndriyKo Podilnyk on Unsplash
