Tak dlho som čakala na túto chvíľu, že dnes, keď je naozaj tu, neverím v jej reálnosť. Mám pocit, že si ju opäť len želám a v mysli sa snažím čo najživšie predstaviť, aké to bude. To, keď už budeš konečne za mnou. A nielen ty, no aj všetko, čo som kedy cítila a čo je späté s tebou. Začiatky boli krásne. A rada by som povedala, že o konci radšej pomlčím, no to sa mi nevyplatilo…
Skutočne sa nevypláca zapierať to, čo cítim. Takže… Koniec… Ten bol naozaj škaredý. Svojou silou predčil aj moje najhoršie očakávania, hoci… Ten, kto miluje, neočakáva, že si raz v tomto vzťahu prežije aj jeho protipól – rozchod.
Prišiel nečakane…
Zo dňa na deň. Z obdobia, kedy bolo všetko pekné a nič nenasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k zlým časom, sa stal ten najtemnejší horor. A to bola moja realita. Prudký skok z piesočnatej pláže, na ktorej som sa cítila tak bezpečne, do rozbúreného mora, z ktorého som nevedela vyplávať.
Zaradila som sa medzi ženy, ktoré niekto odkopol. Kvôli inej… Odsúdil si ma na samotu a prázdnotu, v ktorých boli mojimi jedinými spoločníčkami len večne sa opakujúce otázky.
Čo som urobila zle? Prečo som si nič nevšimla?
Ak by som sa správala inak, zmenilo by sa niečo?
Ako je možné, že aj keď si mi ublížil a nemal si odvahu mi niečo aspoň vysvetliť, ja ťa stále milujem?
A tak som snívala… Že sa to raz skončí, hoci som tomu ani sama neverila. Každú noc som zaspávala s tým, že zajtra to už musí byť iné. O trošku lepšie, menej bolestivé. No nikdy to tak nebolo. Občas sa mi zdalo, že deň, ktorý nasledoval potom, bol ešte horší.
No dnes je tomu koniec…
Pochopila som veľa vecí. Pekne rad za radom. Pustila som sa nádeje, že sa raz vrátiš. Už nič nepopieram, na nikoho sa nehnevám, jednoducho som to prijala. To, že si preč a že je to tak dobre. To, že každá láska sa jedného dňa môže skončiť a my ľudia sme voči tomu bezbranní. Konečne som sa z teba vyliečila.
Aj keď som tomu neverila. Ale chcela by som nechať všetkým, ktorí si práve prechádzajú podobným obdobím, jeden odkaz…
Zabudnúť sa nedá. Ale budeš sa k tým spomienkam menej vracať a deň za dňom budú strácať na hodnote. Prestaneš cítiť smútok i bezbrannosť a vytratí sa aj pocit, že to bolo nefér. Skutočnosť prijmeš takú, aká je, s minulosťou sa zmieriš a viac sa nebudeš pýtať, čo by bolo keby…
Áno, prejdeš si mnohými fázami…
Ale taký je rozchod. Ak si milovala, nepomôžu ti kamošky, alkohol, tvárenie sa, že je to v poriadku, ani náhla zmena v tvojom živote. To, že si ostriháš vlasy, vyrazíš von do ulíc, pomútiš niekomu hlavu… To všetko je len náplasť na ranu, ktorá ju iba prekryje, no nevylieči.
Tým liekom budeš ty. A čas. Pomaly si všetko odplačeš a jedného dňa zistíš, že si už tie slzy utierať nemusíš, pretože žiadne nie sú. Proste to prejde. Tak ako láska do tvojho života prišla, tak aj odíde. A ty s tým budeš zmierená, viac sa ho nebudeš držať a začneš žiť svoj život, no tentokrát slobodne a bez bolesti.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Gift Habeshaw on Unsplash