Dlho som sa toho bála. Toho, že ťa niekde stretnem a ja na ten pohľad nebudem celkom pripravená. Vlastne dosť pochybujem o tom, či sa na to dá pripraviť. Nie vždy totiž chceme stretnúť ľudí, o ktorých sme si mysleli, že z nášho života nikdy neodídu. Ten pohľad bolí. Pripomína nám, čo všetko sa nenaplnilo, a ako veľmi nás to bolelo. No stalo sa to. Dnes som ťa videla. S ňou. A ja som vďaka tomu tak veľa pochopila…
Videla som niečo, čo som chcela vidieť kedysi. Len z iného pohľadu. Z môjho pohľadu. Presne takéhoto som ťa chcela vidieť aj ja, keď sme boli spolu. Dnes si mal v očiach šťastie a nehu – presne to, čo ti v nich kedysi chýbalo. Dnes si kráčal vystretý, niečo si rozprával a slečna sa na tom zasmiala tak krásne, že som jej nemohla závidieť.
pinterest.com
Ťažko sa mi verí, že to naozaj cítim…
Keď som si niekedy predstavila, že ťa raz stretnem s inou ženou, myslela som si, že to bude iné. Už len pri tej predstave do mňa vošlo sto čertov, cítila som závisť, hnev, ľútosť, úzkosť, bezmocnosť… Proste všetko zlé a nepekné, čo človek v takej chvíli cítiť môže.
Nebudem sa tváriť, že to nebolelo. To by som klamala. Ten pohľad ma zabolel a celá som pri tom stŕpla. No trvalo to len chvíľu a bolesť sa vo mne akoby uležala. Naplnila tie miesta, ktoré naplniť mala, a v nich tíško zostala sedieť viac ma nedráždiac.
Z môjho srdca sa však nestalo stanovište hnevu ani závisti. Zaplavil ma pokoj, i keď trochu trpký a svojou silou mi prešiel až do očí, ktoré zvlhli slzami. Pomaličky mi stekali po lícach a na tvári sa mi nepohol ani jeden sval.
A potom to prišlo…
To, že som ťa videla šťastného s druhou ženou – takého šťastného, aký si so mnou nikdy nebol, ma len ubezpečilo v tom, čo sa snažím nahovoriť si už poriadne dlhý čas. Teraz som konečne videla dôkaz na vlastné oči. Je to dôkaz toho, že sme si my dvaja nikdy neboli súdení.
pinterest.com
Pretože ak by tomu tak bolo, nová láska by z teba neurobila iného človeka. Naozaj si dnes bol niekým iným. Videla som osobu, akú som ja nemala možnosť spoznať. Niekoho, kto sa ani neunúval predstaviť sa mi. Budem veriť, že toto je to tvoje „najkrajšie“ ja. Že ste si vy dvaja súdení, veď inak by si vedľa nej nekráčal tak pyšne a v očiach by si nemal zmes lásky a náklonnosti, ktorej som sa ja tak dlho dožadovala.
Ďakujem za tento pohľad…
Za pohľad na teba a na ňu. Vďaka tomu som si istá, že to, čo bolo medzi nami, sa láskou nazvať nedá. Zamilovaného som ťa videla až dnes, keď si kráčal vedľa nej. Vždy, keď mi budeš chýbať, spomeniem si na tento okamih, ktorý mi pripomenie, že nemôžem celý život premárniť plakaním za niekým, kto ma skutočne nemiloval.
Možno aj ja raz stretnem niekoho, vďaka komu zistím, že ma s tebou spájala len vášeň. Možno sa aj ja zaľúbim tak, že sa úplne zmením, a každý, kto ma dobre pozná, to na mne bude vidieť. Možno aj ja pochopím, že som doteraz poriadne nemilovala, len som sa nechcela vzdať človeka, s ktorým sme si tú lásku sľúbili bez toho, aby sme najprv svoje slová zvážili.
Želám ti, aby ti to vydržalo. To šťastie, ktoré sa ti vpísalo do tváre. Veľmi si prajem, aby tam ostalo naveky, pretože hoci si mi ublížil, neviem v sebe nájsť zlosť, ktorá by ma prinútila priať ti opak.
Ako si raz povedal mne: Nenechám ťa ísť. Ale napriek tomu sa to stalo. A ja to chcem urobiť tiež. Dnes ťa už nechám ísť aj ja.
Autor: Nikola
Coverphoto: Photo by Taylor Harding on Unsplash
