Nedávno som sa zamyslela nad zmenami, ktoré sa v mojom živote udiali. A teraz nemám na mysli také tie radikálne, ktoré ma prekvapili, pretože sa stali zo dňa na deň. Skôr som uvažovala nad zmenami, ktoré sa stali, ani sama neviem ako, a pritom sa ma bytostne týkajú.
Zmenila som sa. Zmenila som svoj pohľad na vzťahy, na lásku a áno, aj na ľudí…

Neviem vypichnúť konkrétny bod, ukázať naň a povedať: Aha, vtedy sa to stalo! Presne v tom čase som pochopila to a to, a preto som začala uvažovať či konať inak. Bol to proces pozvoľný, plynulý a dlhotrvajúci, no ústiaci do niečoho nového.

unsplash.com

A pre mňa aj dozaista lepšieho…

Bola som ženou, ktorá sa vo vzťahoch jednoducho nevzdávala. Nestačilo mi popáliť sa raz, dokázala som ľuďom veriť donekonečna. Prvé sklamanie ma vôbec neodrádzalo od toho, aby som absolvovala ďalšie a ďalšie. Pretože som verila, že ten človek v skutočnosti nie je taký, akým sa mi javí. Videla som za každým kúskom zla obrovské dobro – skutočne som dúfala, že to, čo sa deje, nie je realita. „Len“ sa mi ten človek nechce otvoriť, „len“ to tak nemyslel, „len“ som mu ešte nedokázala, že mu stojím za to, aby to so mnou myslel vážne… Reflektovala som si cudzie chyby na seba. A neprestala som s tým, kým si dotyčný nenašiel inú obeť, sám odo mňa neodišiel, pretože sklamať po stýkrát tú istú osobu bola už pre neho jednoducho nuda. 

Dnes už neverím. Viac sa sústredím na to, čo vidím – čo sa skutočne deje, a nie na to, čo by som chcela, aby sa dialo. Žiadne ideály, len čistá realita. Dnes mi stačí vidieť niekoho pravý charakter iba raz. Nemusím to zažívať viackrát. Dnes viem, že nikomu nemusím dokazovať svoju cenu na to, aby sa ku mne správal tak, ako si zaslúžim.

unsplash.com

A toto sú tie zmeny, o ktorých som písala na začiatku…

Je to dosť razantný prevrat. A na otázku, prečo sa také niečo stalo, som síce našla veľa odpovedí, no trochu tuším, že najsprávnejšia je len jedna jediná. Nie, moje city neboli otupené sklamaniami. Viem stále veriť a milovať. Po čase som sa zo všetkého vystrábila natoľko, že skutočne nemám potrebu uzatvárať sa do seba pred celým svetom, o ktorom by som sa nazdávala, že jeho jediným cieľom je ublížiť mi. Mala som na ľudí šťastie aj nešťastie. I o tom je život a ja som sa s tým už dávno zmierila.

Ja som len časom pochopila, kto vlastne som. A čo všetko si zaslúžim. Dnes za mňa hovoria všetky moje pády aj vzlety. A tie mi nedovolia tolerovať také správanie, ktoré by mi ublížilo. Pretože čím viac si toho my ženy prežijeme, o to viac si samy seba vážime, a toto poznanie sa nám, logicky, premieta i do vzťahov. A to je len dobre. Zaslúžime si, aby sme boli ocenené. A začína sa to práve v nás.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Aj keď sme silné, potrebujeme lásku

Coverphoto: Photo by Asdrubal luna on Unsplash

Facebook komentáre