Dobré veci sa končia, aby lepšie mohli začať… Možno si žena, ktorá už vie, čo to znamená. Možno si prežila chvíle, na ktoré nikdy nezabudneš, no rozumieš tomu, prečo sa začali a prečo sa museli skončiť. A možno tomu ani nerozumieš, len cítiš, že je to tak správne.
Hovorí sa, že čas zahojí všetky rany. Niekto hovorí, že čas nič v nás neukončí, len nás naučí, ako s tým ďalej žiť. Myslím, že svojím spôsobom platí oboje. Podstatné je, aby sme času dovolili urobiť jeho prácu.
Áno, spomienky sú krásne. Uchovávame si ich, aby sme nezabudli na niekoho, koho sme stratili. Aby sme nezabudli na ľudí, ktorí sú ďaleko. Spomienky z nás robia tie, ktorými sme dnes. Lenže existuje veľmi tenká hranica medzi spomínaním a utápaním sa v minulosti.
Spomienka sa môže veľmi rýchlo stať tou najväčšou sebadeštruktívnou zbraňou, ktorú nosíš priamo v sebe.
Silná myšlienka na minulosť nás dokáže udržať v nejakom paralelnom vesmíre…
Čas beží, všetko okolo nás sa hýbe a mení, život plynie, ale akoby sa to dialo mimo nás. Netýka sa nás to. Zostaneme stáť na jednom mieste. A potom, keď sa spamätáme, nemôžeme pochopiť, kde dopekla sú dva či tri roky nášho života. Máme pocit, akoby sme ich prespali. Akoby sa ani nestali. Jediný dôkaz o tom, že ten čas prešiel, sú možno nejaké nové vrásky na tvári alebo nový gauč v obývačke, ktorý ste kúpili, ani neviete kedy.
Každá máme nejakú pieseň či miesto, ktoré nás dokáže preniesť v čase. Dokážeme si všetko predstaviť do posledného detailu. Dokonca si pamätáme chuť jedla, ktorú sme vtedy cítili na jazyku. Alebo farbu oblohy či čo sme mali oblečené.
Ja sama som si dlhé mesiace pri každej padajúcej hviezde priala len to, aby sa minulosť vrátila…
Aby sa tie úžasné veci, čo som zažila, diali znovu. Viem, že ak ti druhí hovoria, že časom zabudneš a bolesť zo straty sa pominie, nedokážeš si to predstaviť. Tak ako ja. Dôležité je, aby si si to uvedomila ty sama. Musíš sa konečne odhodlať urobiť krok vpred. Vieš, ako veľmi ľutujem, že som ten svoj krok odkladala tak dlho?
Samozrejme, že minulosť mohla byť úžasná, ale je to stále minulosť. Dnes sa musím usmiať nad tým, koľko krásnych vecí sa mi stalo odvtedy, ako som sa rozhodla posunúť svoj život ďalej. A prisahám, že som v ne neverila. Myslela som si, že nič, čo môže prísť, nebude také, ako bolo to pred tým.
V podstate som sa nemýlila…
Ani zďaleka to nie je také. Je to ešte lepšie. Už viem, že všetko sa stalo z nejakého dôvodu. Môj život ma učil a pripravoval na to, aby som si mohla nové veci vychutnať ešte viac. Aby som si skutočne dokázala vážiť krásne momenty. Aby som nestrácala čas tam, kde to nemá zmysel. Každá udalosť ma posúvala o krok bližšie k životu, aký som si vysnívala, a dnes tomu rozumiem.
Ver mi, že raz príde deň, keď budeš vďačná, za každé ťažké rozhodnutie, ktoré si musela urobiť. Za každého človeka, ktorý ti ublížil alebo ťa opustil. Doslova za každé bahno, cez ktoré si sa musela prebrodiť.
Ver mi, že príde človek, ktorému sa pozrieš do očí a budeš sa cítiť tak, akoby si ani nikdy nebola zranená. Príde obdobie, keď ti tie predtým budú pripadať len ako slabý odvar šťastia.
Nechaj minulosť tam, kde patrí. Za chrbtom. Pozeraj vpred a vykroč smelo…
Coverphooto: thoughtcatalog.com