Dnes. Dnes tu stojím. Stojím tu pred vami. Znovu. Áno, zas som sa postavila. Postavila som sa znovu na nohy. Vstala som zo zeme. Som hore. Som opäť tu. Tu na vrchole. Nečakali ste to. Nečakali ste, že znovu budem medzi vami. Paradox. Prekvapila som vás. Neverili sme mi. Nedávali ste mi žiadnu nádej. Pochovali ste ma. Dostali ste ma na dno a mysleli ste si, že sa už nikdy nepostavím…
Že ma vaše urážky zničia. Že ma vaše pohľady zabijú. A vaša nenávisť zo mňa dostane posledné kúsky života. Ja vás však sklamem. Nakopli ste ma. Ukázali ste mi, ako žiť. Ukázali ste mi tú správnu cestu životom. Ako mám mať vztýčenú hlavu. Ako nebyť takou, akí ste vy.
pinterest.com
Ako nebyť bezcitným a zlým človekom…
Áno, presne tak, dokázala som to. Sama. Bez vás. Úplne sama. Práve vy sme boli mojou motiváciou. Presne som vedela, že nikdy nechcem byť ako vy. Že naozaj nikdy nechcem skončiť ako vy. Pomohol mi čas.
Pomohli mi konce, ktoré sa odohrali v mojom živote.
A pomohli mi najmä zmeny. Niečo sa skončilo a niečo ešte krajšie sa začalo. Áno, konečne môžem povedať, aká som šťastná. Konečne to môžem vykričať do celého sveta. Pri bežných situáciách si to uvedomím. Začnem sa len tak bezdôvodne a schuti smiať. Po všetkom trápení som opäť šťastná, takým tým naozajstným spôsobom.
Zmenila som sa od úplných základov. Mnohí by ste ma teraz už ani nespoznali. Mnoho vecí ma postupne sformovalo. Práve preto som dnes tým, kým som. Už nie som tou, ktorou som bývala. Už som niekým iným. Niekým novým. Niekým, koho si zaslúžia len ľudia, ktorí pri mne budú stáť vždy.
Vďačím viacerým za pomoc…
Ukázali mi, že sú pravými kamarátmi a nikdy by som na nich nedala dopustiť. Doslova ma postavili na nohy. Mnohí sa ma pýtajú, že aký je to pocit. Ako som to dokázala. Musela som padnúť až na úplné dno. Vytrpela som si toho mnoho. Toľko chvíľ bolo, kedy som už nevládala, už som nevedela, čo robiť a ako ísť ďalej.
Ale nastali dni, kedy som bola zrazu v pohode. Bolo jednoducho dobre. Po určitom čase to všetko prešlo. Nikdy som na to nezabudla a nikdy ani nezabudnem. Ale jednoducho – už sa to nenachádza v mojom živote. Zmizlo to. Odišlo to preč. Už je dávno po tom.
Vyhrala som sama nad sebou. Nastal ten čas, kedy si môžem hrdo povedať, že som to zvládla. Užívam si život, ako ešte nikdy predtým. Spievam, tancujem, snívam, vymýšľam, motivujem, teším sa… A áno, pomáham.
pinterest.com
Plním si svoje sny…
Objavujem nových ľudí a nové veci. Možno sa pýtaš práve aj ty, že ako som to dokázala. Ako máš ísť na to aj ty. Ako začať žiť. Ako skončiť jednu životnú kapitolu a začať si písať nový príbeh.
Vieš… Ono to raz príde, nastane moment a ty všetko pochopíš. Následne si uvedomíš obrovské množstvo vecí. Toto sa stane práve vtedy, keď budeš už naozaj na samom dne. Práve vtedy, keď to budeš najmenej očakávať. Keď ti život bude chcieť naozaj ukázať jednu z najdôležitejších vecí v živote. Bude ti chcieť ukázať, ako máš milovať najviac samu/samého seba.
Pochopíš, že v živote sa budeš môcť úplne spoľahnúť iba na seba.
Pochopíš, že niekedy si úplne zbytočne a bezdôvodne ublížila/ublížil ľuďom. A to práve tým, o ktorých sme prišli. Život ide aj tak ďalej. My ľudia sme natoľko silní, aby sme mohli žiť naše životy.
Preto netreba nikdy strácať nádej. Nikdy nie je na nič neskoro. A aj napriek mnohým trápeniam a smutným dňom musíme žiť. Musíme žiť práve pre tie pekné okamihy. A tak jediné, čo ti môžem poradiť, je, aby si zabudla/zabudol na všetko, čo sa stalo.
Ver mi, všetko je presne tak, ako má byť. A je len na tebe, či sa rozhodneš trápiť alebo si budeš vychutnávať ten pocit, že môžeš žiť…
Autor: Júlia Kotianová
Coverphoto: Photo by Jake Noren on Unsplash
