To, čo nás najviac drží v niektorých vzťahoch, je myšlienka, že bez neho to nezvládneme. Že na to proste nemáme – začať odznova, postarať sa o seba alebo o svoje deti, že to neutiahneme finančne, časovo, že by nám chýbal a nadovšetko si ešte aj rozvodom rozhneváme polku rodiny. Obáv a strašiakov je mnoho… Jednoducho aj keď žijeme vo vzťahu, ktorý nás ubíja, ničí nás nadovšetko i myšlienka, že bez neho nedokážeme plnohodnotne žiť a k svojmu bytiu ho potrebujeme, či sa nám to páči, alebo nie.
Sú to presne tie myšlienky, ktoré v hlave nepotrebujeme. Nepotrebujeme ich nikdy, no obzvlášť nie vtedy, ak nás tento vzťah trápi. Keď nám je možno ubližované, možno sme niekomu ľahostajné, možno sme pre neho takou samozrejmosťou, až si prestávame vážiť samy seba a tento názor nám je celkom „pekne“ vštiepený.
Jednoducho nie je ťažké podľahnúť pocitu, že nestojíme za nič…
Vo vzťahu, ktorý nielenže nabúral stereotyp, ale aj chlad, nedostatok úcty, deficit pochopenia a ľudskosti. Vtedy sa naozaj cítime ako tie najposlednejšie z najposlednejších, ako tie najmenej hodné lásky. Spomienka na ženu, akou sme boli predtým, pripomína len matný obraz, ktorý sa akoby odohral v minulom živote. Už to nie je pravda, že sme niečo cítili, že sme verili sebe, životu, láske… Už nemáme ambície, chuť niečo dokázať, zmeniť svet k lepšiemu, dávať lásku ďalej a prijímať ju. Už sme dávno o sebe prestali aj pochybovať. Už dávno sme si totiž prestali veriť.
Lenže viete… To, ako je s nami zaobchádzané, sa odrazí aj na tom, ako sa cítime. Ako samy seba vnímame, ako si dôverujeme, či máme v sebe viac sily alebo chuti to celé zabaliť, počkať, kým deti vyrastú a potom… Potom už len nejako dožiť. Je to prirodzený jav, ktorý ak sa nepodchytí hneď v začiatku, zlomí nás.
Preto si nič nevyčítaj…
Ak by na tvojom mieste bol ktokoľvek iný, skôr či neskôr by sa cítil rovnako. Podľahla by som aj ja, aj tisícky iných žien. Prostredie, v ktorom sa nachádzame, v ktorom prichádzame o ilúzie, v ktorom sme odmietané, možno i ponižované, sa na nás podpíše. A odchádza sa z neho veľmi ťažko. Lebo všetko to správanie premeníme na myšlienky, ktoré si osvojíme.
Bola by som rada, ak by tieto slová nikto nepotreboval počuť. Ale viem, že je mnoho žien, ktoré si ich musia opakovať dookola, kým im nezačnú veriť… Dokážeš žiť aj bez neho. Len sa o tom nepresvedčíš, kým sa budeš báť urobiť prvý krok. Zvládneš to aj sama. A vieš, čo? Dokážeš žiť bez neho omnoho plnohodnotnejší život, aký žiješ teraz s ním. Pretože možno sa ti to nezdá, ale ak si to rozoberieš na drobné, tak teraz v ňom nemáš žiadnu oporu. Žiješ bez lásky, bez rešpektu, bez pochopenia, bez toho, aby si ťa niekto vážil…
A to je pre teba dôkazom, že dokážeš naozaj všetko…
Ver mi, to najhoršie už máš za sebou. Áno, prídu aj iné ťažké veci, ktoré budeš musieť prekonať. Len s tým rozdielom, že tentokrát ťa bude hnať dopredu tvoje odhodlanie. Budeš si jednotlivými prekážkami prechádzať omnoho ľahšie, aj keď ony samotné ľahké nebudú. Pretože si budeš veriť. Pretože budeš vedieť, že na to máš. Vieš, doteraz si problémy prekonávala len zo zvyku. Úplne apaticky, bez akejkoľvek vôle niečo zmeniť. No len čo pripustíš, že to môže byť inak, pochopíš, že si tie predošlé roky trpela zbytočne.
Ak si doteraz znášala jeho správanie, dokázala si v sebe dusiť všetky emócie, ak si vedela roky zadržiavať plač a ešte si sa z toho nezbláznila, tak potom si tá najsilnejšia osoba na svete… Si ženou, ktorá teraz svoju silu využíva na maximum. Tak prečo si myslíš, že ju nedokážeš využiť aj inak? Prečo by si mala veriť, že bez neho nedokážeš žiť, ak si doteraz dokázala žiť takto?
Autor: Janka
Coverphoto: Photo by Gantas Vaičiulėnas on Unsplash